Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       19. september 2001 Pakistan sa dostal medzi dva mlynské kamene Gabriel Sedlák Okrem Spojených štátov, pod vedením ktorých sa po nedávnych útokoch na New York a Washington tvorí koalícia proti medzinárodnému terorizmu, sa zraky celého sveta upierajú aj na miesto pobytu podozrivého číslo jeden Usama bin Ládina – Afganistan. Rovnakú pozornosť však púta aj susedný Pakistan, ktorý je hlavným sprostredkovateľom medzi Afganistanom a zvyškom sveta. Po jednotlivých štátoch sa na afganské vládne hnutie Taliban obrátila včera s výzvou na vydanie Usamu bin Ládina aj Bezpečnostná rada OSN. Išlo viac menej iba o pripomenutie vlaňajších rezolúcií tohto orgánu, ktoré však v týchto dňoch môže mať veľkú váhu, keďže mnohé krajiny, vyjadrujúce podporu boju proti medzinárodnému terorizmu, požadujú zastrešenie prípadnej vojenskej akcie súhlasom svetovej organizácie s ňou. Avšak bez ohľadu na medzinárodný tlak, vyvíjaný na Kábul, jeho vládcovia zatiaľ odmietajú ustúpiť. Delegácia susedného Pakistanu, ktorá krajinu navštívila so žiadosťou o bin-Ládinovo vydanie, sa po dvoch dňoch vrátila do Islamabádu bez akéhokoľvek náznaku úspechu. Ako vyhlásili zástupcovia vládneho islamského fundamentalistického hnutia Taliban, svojho „hosťa“ nevydajú bez dôkazov, že práve on stojí za teroristickými útokmi na americké mestá. Ďalšou požiadavkou Talibanu je jeho medzinárodné uznanie. Toho sa mu dostalo doteraz iba od troch islamských krajín, medzi nimi od susedného Pakistanu. Napriek vysloveniu týchto požiadaviek sa v stredu z celej krajiny zišli do Kábulu stovky islamských klerikov, aby žiadosť medzinárodného spoločenstva posúdili. Aký asi môže byť výsledok zasadania, ktoré má zajtra pokračovať, ak na jeho úvod vodca Talibanu Muhammad Omar vyhlásil, že Američania si hľadajú zámienku pre vojnu proti islamu? Vodca Talibanu okrem toho požiadal zhromaždenie duchovných, aby v prípade amerického útoku na Afganistan prijali náboženské rozhodnutie. Nič iné ako toľko skloňovaná svätá vojna proti Spojeným štátom to asi nebude. O tom, že takáto výzva môže byť vypočutá nielen v Afganistane, ale aj v širokom islamskom svete, svedčí dnešné vyhlásenie hlavy pakistanskej strešnej organizácie 35-tich protalibanských islamských skupín. Všetky tieto organizácie podľa neho budú musieť prípadnú výzvu Talibanu na svätú vojnu rešpektovať. Podobné reakcie prišli aj z iných krajín. Okrem iného z najľudnatejšieho moslimského štátu - Indonézie, hoci jeho prezidentka Megawati Sukarnoputriová dnes po stretnutí s americkým prezidentom Georgeom Bushom v Bielom dome povedala. AUDIO: „Indonézia bola vždy proti násiliu. Nech pôjde o akékoľvek násilie, vrátane aktov terorizmu, budeme určite proti nemu.“ Vzhľadom na spoločné hranice s Afganistanom je však najviac sledované dianie v Pakistane. Tamojšia vojenská vláda generála Perveza Mušarafa síce oficiálne deklarovala pripravenosť spolupracovať s Američanmi na boji proti terorizmu, jej postavenie však zároveň ohrozuje opačná mienka pakistanskej verejnosti. Že sa Mušarafovo vedenie dostalo medzi dva mlynské kamene, dnes nepriamo pripustil aj hovorca ministerstva zahraničných vecí Pakistanu Riaz Khan. AUDIO: „V Pakistane je široké spektrum názorov, čo sa týka vlády Talibanu. Niektorí ľudia majú odmietavý postoj k jeho politike, iní s ňou zasa sympatizujú.“ Pravdivejší obrázok o pakistanskej spoločnosti dostaneme, ak si pripomenieme fakt, že 70 percent Pakistancov je negramotných, a tak sa na vykreslenie politickej situácie spoliehajú ľudia na mešity, kde vládnu jednoznačne protiamerické nálady. Toho si je vedomý aj prezident Mušaraf, ktorý v stredu večer vystúpil v pakistanskej televízii, aby vážnu politickú situáciu svojmu ľudu vysvetlil. Vo svojom polhodinovom príhovore zdôraznil, že rozhodnutie Washingtonu chytiť bin-Ládina nie je namierené ani proti islamu, ani proti afganskému ľudu. Pakistan je podľa Mušarafa v najzložitejšej situácii od poslednej pakistansko-indickej vojny z roku 1971. Mimochodom šéf vojenského režimu v Pakistane nezabudol pri tejto príležitosti varovať susednú Indiu, s ktorou sa jeho krajina sporí o pohraničnú provinciu Kašmír, aby sa nesnažila ťažiť zo súčasnej komplikovanej situácie. Odmietnutie spolupráce so Spojenými štátmi a ich spojencami by podľa prezidenta Mušarafa vážne ohrozilo pakistanské záujmy. Hlava štátu vo svojom vystúpení napokon uviedla aj to, o čom sa už niekoľko dní hovorí, no čo zatiaľ nikto oficiálne nepotvrdil: Američania požadujú, aby im Pakistan otvoril vzdušný priestor, poskytol logistickú podporu a informácie svojej tajnej služby. Zatiaľ nie je jasné, nakoľko mohlo Mušarafovo vystúpenie ovplyvniť náladu v krajine. Jasné je iba to, že nič iné ako ústretovosť Talibanu si vzhľadom na nebezpečenstvo znepriatelenia si vlastných občanov pakistanský prezident želať nemôže. Slová hovorcu ministerstva zahraničných vecí v Islamabade Khana preto ani netreba komentovať. AUDIO: „My iba dúfame a modlíme sa za to, aby bolo afganské vedenie schopné prijať rozhodnutia, ktoré budú v záujme afganského ľudu a Afganistanu.“ Správy o zhromaždeniach v pakistanských mestách, na ktorých sa pália už nielen Bushove, ale aj Mušarafove portréty, sú o to varovnejšie, že Islamabád disponuje nukleárnymi zbraňami. Niektorí experti preto varujú pred prípadným iránskym scenárom islamskej revolúcie.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...