|
|
| |
|
Dnes je streda, 9. júl 2008 |

|
|

|
20. september 2001
|
Teroristické útoky na USA spôsobia zmeny v bezpečnostných systémoch EÚ a kandidátskych krajinách
|
Milan Žitný
|
Ministri vnútra a spravodlivosti krajín Európskej únie sa dnes dohodli na celej škále legislatívnych i nelegislatívnych opatrení na potlačenie a odhaľovanie teroristických aktivít. Opatrenia by mali byť prijaté do konca tohto roka a prinesú nové úlohy bezpečnostným a spravodajským službám krajín EÚ. Zároveň by sa mala zjednotiť európska legislatíva v definícii a trestných sadzbách za terorizmus.
Tieto zmeny sa dotknú aj kandidátskych krajín a nebudú to zmeny papierového charakteru. Ministri EÚ už oznámili, že pri koordinácii s kandidátmi na členstvo v EÚ prídu ako prvé na rad sprísnené opatrenia na hraniciach medzi nimi a EÚ, ale aj na ich vonkajších hraniciach, ktoré budú po rozšírení okrajom únie.
Tu vzniká pre Slovensko nemalý problém. Európska únia považuje nelegálnu migráciu z Balkánu a z Ázie na svoje územie za jedno z najväčších nebezpečenstiev. Po teroristickom útoku na USA je toto bezpečnostné riziko ešte viac zreteľné a mimoriadne naliehavé. Medzi migrantami a žiadateľmi o politický azyl môžu byť teroristi, alebo ich pomocníci. Riziká, vyplývajúce z fenoménov nelegálnej migrácie a prevádzačstva, sa na oficiálnych miestach na Slovensku skôr podceňujú. Dôraz na zníženie počtu utečencov cez ukrajinsko - slovenskú hranicu sa zatiaľ kladie viac na technické riešenia, menej už na ostatné opatrenia. Ministerstvo vnútra má snahu vybudovať na hranici s Ukrajinou zariadenia, ktoré budú monitorovať a signalizovať pohyb utečencov. Doterajšie skúsenosti však ukazujú, že technické možnosti sú pomerne obmezené a netreba si od nich sľubovať vyriešenie problému. Technické možnosti sú limitované zložitosťou terénu hranice a tiež zraniteľnosťou technických zariadení. Ako sa nedávno vyjadril jeden nemenovaný policajný informátor z prostredia prevádzačov, technické zariadenia na monitorovanie hranice sa dajú pomerne ľahko poškodiť, alebo dokonca úplne zničiť.
Kľúčovým faktorom ochrany slovensko-ukrajinskej hranice je preto spoľahlivosť personálu. Policajné útvary, spravodajská služba a ďalšie zložky, vrátane slovenskej justície, si zatiaľ nevedia účinne poradiť práve s ľudským faktorom, ktorý zlyháva pri eliminácii prevádzačstva a nelegálnej migrácie. Príčinou je jednak vysoká miera nezamestnanosti na východnom Slovensku, a tiež vysoká miera korupcie v prostredí polície, pôsobiacej na úseku ochrany hraníc a boja s organizovanými skupinami prevádzačov. Prevádzačstvo je jedným z najvýnosnejších "biznisov" organizovaného zločinu a niektorí analytici ho považujú za mimoriadne vplyvný "priemysel", ktorý nie je situovaný iba na východe Slovenska, pretože jeho riadiace a zúčtovacie centrá sa nachádzajú na západe krajiny. Pred slovenskou vládou stojí náročná a zložitá úloha - čím menšia bude priepustnosť slovenských hraníc, tým väčšia bude šanca na posunutie schengenskej hranice EÚ na východnú hranicu Slovenska a naopak. Ako však rýchlo zmeniť správanie sa prevádzačov, ktorí z tejto činnosti živia svoje rodiny, a ako eliminovať korupciu v štátnych bezpečnostných zložkách?
Na územie EÚ sa dá z rizikových oblastí, kde má islamský terorizmus svoje základne, prenikať aj iným spôsobom, napríklad legálnym získaním oficiálnych vstupných víz. V toto smere predstavujú opäť kandidátske krajiny bezpečnostné riziko. Len nedávno doznela na Slovensku aféra s podozrivo nadmerným počtom vydaných vstupných víz slovenským veľvyslancom v Indii, ktorý vydával víza aj pre také krajiny, akou je Pakistan. Tým sa opäť dostávame k problému spoľahlivosti kompetentného personálu. Pokiaľ bude Slovensko naďalej vykazovať nízku úroveň kvality štátnych úradníkov, cez ktorých budú na západ prúdiť vlny utečencov, dovtedy bude mať krajina veľký problém s vlastnou dôveryhodnosťou. Tento stav bude mať nepochybne značný vplyv na členstvo Slovenska v EÚ.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|