Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       21. september 2001 Susedia Afganistanu reagujú rozpačito Jaroslav Rozsíval V reakcii na minulotýždňový útok na New York a Washington vyzvali Spojené štáty medzinárodné spoločenstvo na vytvorenie širokej proti-teroristickej koalície. Napriek tomu, že v prípade vojenského zásahu proti afganskému islamskému hnutiu Taliban by kľúčovú úlohu mohli zohrať štáty, susediace s Afganistanom, ich podpora výzve prezidenta Busha je rozpačitá. Irán síce reagoval na minulotýždňový teroristický útok veľmi pohotovo - prejavmi hlbokého súcitu s obeťami atentátu, ale najvyšší duchovný vodca krajiny, Ajatoláh Ali Chameneí, vylúčil akúkoľvek účasť Iránu na vojenskom zásahu voči Afganistanu. Chameneí však zároveň podporil nutnosť vytvorenie medzinárodnej koalície proti terorizmu. Tá by totiž Iránu umožnila zúčastniť sa na ťažení voči svojmu najväčšiemu nepriateľovi v islamskom svete, afganskému fundamentalistickému hnutiu Taliban, bez priamej spolupráce s Washingtonom. Hovorí expert na Blízky východ na univerzite v americkom Maine Bahman Baktiari: AUDIO:"Irán, v rozpore s inými krajinami oblasti Perzského zálivu, musí zaujať takú pozíciu, ktorá by vyvážila viacero jestvujúcich trendov vo vnútri iránskej politiky. Vodcovia v Iráne preferujú formulu skupiny 6 plus 2 v OSN, ktorá bola vytvorená na záchranu Afganistanu, pretože 6 plus 2 umožňuje Iránu účasť v koalícii bez verejnej straty tváre, že sa stavia na stranu Spojených štátov." Tzv. skupinu 6 plus 2 tvorí šesť členských štátov OSN, vrátane Iránu, ktoré hraničia s Afganistanom, plus Spojené štáty a Rusko. Skupina vznikla v roku 1997 pod vedením generálneho tajomníka OSN v snahe nájsť riešenie afganského konfliktu na politickej úrovni. Irán má však zároveň podľa Baktiariho obavu z politických dôsledkov jednostrannej americkej akcie, konkrétne z toho, že by sa Afganistan dostal pod priamy vplyv Washingtonu. K účasti na medzinárodnom ťažení voči afganskému hnutiu Taliban sa okrem toho vyjadrili negatívne aj ďalšie krajiny strednej Ázie, susediace s Afganistanom, Uzbekistan a Tadžikistan. Vysokí predstavitelia oboch štátov, ktoré dodnes disponujú vojenskými zariadeniami bývalého Sovietskeho zväzu z čias moskovskej invázie do Afganistanu, vylúčili či už poskytnutie vzdušného priestoru, alebo územia pre možné vojenské útoky na Afganistan. Krátko predtým navštívil tieto krajiny tajomník ruskej Bezpečnostnej rady Vladimír Rušajlo. Moskva už predtým zverejnila svoje obavy z dôsledkov vojenského zásahu voči krajine, na ktorej nedobytnosti si vylámali zuby tisícky jej vojakov. Rusko má pritom v Tadžikistane dodnes rozmiestnený veľký počet ozbrojených síl, práve kvôli nebezpečiu šírenia ozbrojeného islamského fundamentalizmu. Uzbekistan sa zase snaží o dobré vzťahy ako so Spojenými štátmi, tak aj s Ruskom. Hovorí expert na strednú Áziu vo francúzskom centre pre vedecký výskum Olivier Roy: AUDIO:"Uzbecké vedenie je veľmi opatrné a určite nechce vystupovať na prednej línii. Je viac ako možné, že Uzbeci poskytnú Američanom všetky zariadenia, ktoré od nich požadujú, ale budú sa zdráhať ísť ďalej, napríklad v prípade poskytnutia svojich vojakov. To neurobia." V krajine, na ktorej čele stojí autoritatívny prezident Islam Karimov, však zároveň hrozí, že boj proti terorizmu sa tu veľmi ľahko môže zvrhnúť v boj s politickými odporcami režimu. Svoj odmietavý postoj k účasti na proti-talibanskej koalícii deklarovalo aj Turkménsko - s tým, že by to odporovalo jeho neutrálnej pozícii. Turkménsko ako jediné zo susedných štátov udržiava dobré styky s Talibanom, a to aj napriek tomu, že oficiálne neuznalo jeho vládu za legitímnu. Turkménsky autoritatívny prezident Saparmur Nijazov podpísal dokonca s Afganistanom pred šiestimi rokmi dohodu o neútočení. Turkménsko totiž vidí v Afganistane jedného z možných odberateľov jeho rozsiahlych zásob zemného plynu a ropy. Hospodárske záujmy v tomto prípade predurčujú akékoľvek ďalšie kroky krajiny, ktorej ročný príjem na jedného obyvateľa patrí k tým najnižším v celej Ázii.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...