Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       22. september 2001 S mafiou sa „dá“ koexistovať s bin Ládinom nie Ivan Štulajter Na boj s narkomafiami vlády západných krajín a najmä Spojených štátov každý rok uvoľňujú obrovské finančné prostriedky. Napriek obrovskému nasadeniu ľudských a materiálnych zdrojov však obchod s drogami existuje. Represívne zložky sa môžu pochváliť len väčšími či menšími, ale stále iba čiastkovými úspechmi. Rovnako o čiastkových úspechoch sa dá hovoriť v prípade stíhania členov Írskej republikánskej armády, baskickej teroristickej organizácie ETA či militantných separatistov na Korzike. A takisto sa nedá povedať, žeby vlády Veľkej Británie, Španielska a Francúzska na boji s terorizmom nejako zvlášť šetrili. Tieto fakty spomíname len preto, aby bolo jasnejšie, akému obrovskému problému demokracie čelia v boji s terorizmom, založenom na militantnej interpretácii islamu. Ak by sme mali hovoriť o tom, čím sa tieto západné podzemné štruktúry líšia, tak napríklad rozdielnou motiváciou v ich konaní. Zatiaľ čo motorom mafií je ekonomický záujem, militantným separatistom napríklad v Baskicku velí vypätý nacionalizmus. Spoločnou črtou týchto organizácií je však to, že cieľom ani jednej z nich nie je (alebo aspoň doteraz nebolo) zvrhnutie demokracie. Ony totiž práve vďaka využívaniu či zneužívaniu jej atribútov môžu existovať. Spomeňme napríklad bankové tajomstvo, právo občanov na súkromie a jeho zákonnú ochranu. Nech sú dôsledky činov narkomafie a militantných nacionalistov akokoľvek tragické, zodpovedajú vytýčeným cieľom a tie nie sú abstraktné, ale konkrétne. Ako sa ukazuje, nebezpečnejší z hľadiska používaných prostriedkov a dosiahnutých výsledkov je terorizmus, sledujúci abstraktné ciele - napríklad nastolenie sociálne spravodlivej spoločnosti pod diktátom proletariátu či zničenie židovsko-kresťanského imperializmu, ako to formulujú islamskí militanti. Áno, možno medzi súčasnými antiglobalistami vyrastajú budúci teroristi, dnes sa však dá povedať, že v priebehu posledných desaťročí sa západným demokraciám podarilo potlačiť terorizmus, vychádzajúci z ľavicových utópií, a to aj vďaka ekonomickým úspechom a robustnému zvýšeniu životnej úrovne občanov. Nebolo to ľahké a nezaobišlo sa to bez obetí. Až čas ukáže, či rovnako dobrý koniec bude mať o nejaký čas zápas demokracií s islamskými náboženskými fanatikmi typu bin Ládina. V tomto prípade totiž akási nutná „koexistencia“ - ako je tomu v prípade mafie či vypätých nacionalistov – je svojou hrôzostrašnou nákladnosťou civilizačne neudržateľná a neprijateľná.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...