Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       26. september 2001 Akú môže mať v moslimskom svete odozvu výzva na džihád? Gabriel Sedlák Afganské vládne hnutie Taliban i Usama bin Ládin, ktorý je podozrivý z prípravy teroristických útokov na americké mestá, vyzvali všetkých moslimov na džihád, teda svätú vojnu, a to pre prípad, že Spojené štáty a ich spojenci napadnú Afganistan. Slobodná Európa oslovila expertov na túto časť sveta, ktorých sa pýtala na možný dopad prípadnej vojenskej akcie na islamský svet. Nech už bude odpoveď Američanov a ich spojencov na nedávne útoky na New York a Washington akákoľvek, nepochybne nenechá obyvateľov islamských krajín chladnými. V prípade útoku na Afganistan by vzhľadom na výzvy z minulých dní mali „moslimovia všetkých krajín“ rozpútať džihád, svätú vojnu proti - ako to formuloval bin Ládin osobne – „americkým križiakom“. Už aj náboženské autority v Indonézii, najľudnatejšej islamskej krajine sveta, oslovili včera moslimov sveta so žiadosťou, aby zabránili americkým útokom na Afganistan. Vlády väčšiny moslimských štátov protiamerické útoky odsúdili. Tento postoj zaujali dokonca i režimy, ktoré inak rôzne teroristické skupiny na svojom území prinajmenšom trpia, ak nie priamo podporujú, napríklad Sudán. A mnohé z moslimských krajín vyjadrili aj ochotu spolupracovať pri ťažení proti terorizmu. V minulých dňoch svoje vzťahy s Talibanom rozviazali Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty. Pakistan, ktorý sa inak zaviazal spolupracovať s Washingtonom, je tak posledným štátom, uznávajúcim vládu tohto fundamentalistického hnutia. Zdalo by sa preto, že sa Taliban stáva tým povestným „kolom v plote“. Pohľad na protiamerické zhromaždenia v pakistanských mestách vyvoláva však opačný pocit. Nakoľko sa teda môžu prehĺbiť rozpory medzi vládami štátov s väčšinovým moslimským obyvateľstvom a ich verejnosťou? Odpovedá vedúci Centra pre medzinárodné štúdie na Chicagskej univerzite Rašíd Chalidi. AUDIO:„Bude to veľmi závisieť na povahe americkej reakcie. Ak by priniesla veľa nevinných obetí, alebo vážne poškodenie infraštruktúry Afganistanu, ktorá je už beztak takmer úplne zničená viac ako dvadsiatimi rokmi vojny, reagoval by nielen arabský či moslimský svet, ale všetci. Ak by bolo naopak minimum obetí a cieľom útokov by boli iba vojenské ciele, dala by sa očakávať obmedzená reakcia.“ Niektorí analytici hľadajú paralely medzi súčasnou výzvou na Džihád a apelom na solidaritu moslimov, s ktorým sa na nich pred desiatimi rokmi obrátilo iracké vedenie. Výzva Saddáma Husajna, ktorý so svojou armádou zaútočil na susedný Kuvajt, vtedy zostala v podstate nevypočutá. Rašíd Chalidi tvrdí, že tá súčasná má o čosi väčšie šance na úspech. AUDIO:„Väčšina arabských krajín si vtedy myslela, že iracká okupácia Kuvajtu bola neprijateľný zločin. Hoci časť verejnosti v niektorých arabských krajinách sympatizovala so Saddámom Husajnom, väčšina chápala, že on nemôže vyzývať na džihád, pretože nie je v práve. Myslím, že dnešná situácia je iná.“ Hlavne ak by došlo k útokom proti celým krajinám ako sú napríklad Irak či Jemen, interpretovaným ako „križiacka vojna“, mohla by podľa Chalidiho výzva na svätú vojnu zabrať. Šefir Ferdžání, ktorý na univerzite v Lyone prednáša o arabskej civilizácii a islame, je presvedčený o tom, že dopad udalostí v New Yorku a Washingtone na rôzne islamské skupiny je už vidieť. Ak sa podľa neho potvrdí, že za útokmi stáli arabské islamistické skupiny, zmení sa celkový pohľad na islam. Ferdžání ďalej dodáva. AUDIO:„Výzvy na džihád môžu byť účinné iba vtedy, keď sú ľudia natoľko zúfalí, že sú ochotní bojovať a zomrieť, čoho sme svedkami na palestínskych územiach. Ale aj tam sú ľudia vystrašení z toho, čo sa stalo v Amerike. Dokonca aj lídri Hamasu sú teraz miernejší. V každej krajine sa bude samozrejme situácia vyvíjať odlišne. Nemyslím si ale, že sa budú ľudia vrhať do vojny z čírej solidarity. Dohnať ľudí k samovražde si v každej spoločnosti žiada čosi iné.“ Odborník na arabský svet Gilles Kepel napísal, že Washington a jeho spojenci by mali presvedčiť verejnosť v moslimských krajinách, že motívom ich kampane je spravodlivosť a solidarita a nie „zrážka civilizácií“. Dostatočným dôkazom by mala byť aj zmena názvu operácie z počiatočnej „Nekonečnej spravodlivosti“ na „Trvalú slobodu“, keďže „nekonečná spravodlivosť“ je podľa moslimských učencov iba v rukách Alláha.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...