Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       28. september 2001 Zatiaľ čo sa prijímajú protiteroristické opatrenia, nezodpovedanou zostáva otázka budúcnosti Afganistanu Gabriel Sedlák Po nedávnych útokoch na americké mestá má pred sebou Organizácia spojených národov dve základné úlohy. Jednak reagovať takpovediac inštitucionálne spôsobom, hodným svetovej organizácie, a po druhé priamo v teréne – v Afganistane a okolitých štátoch - robiť maximum pre milióny utečencov. Bezpečnostná rada OSN začala posudzovať návrh rezolúcie, obsahujúcej rad protiteroristických opatrení. Svojim partnerom v rade ho predložili Spojené štáty, ktoré sa 11. septembra stali terčom bezprecedentného teroristického útoku. Všeobecne sa predpokladá, že rezolúcia bude prijatá do konca víkendu, čiže ešte pred začiatkom pondelkovej diskusie na tému terorizmus na pôde Valného zhromaždenia OSN. Rezolúcia okrem iného zjednodušene povedané predpokladá zastavenie financovania rôznych ilegálnych skupín, čím by nepriamo zabránili ďalším teroritickým útokom. Američania už teraz podnikajú rôzne kroky, aj vo finančnom svete, proti terorizmu a to aj v spolupráci so svetovou organizáciou. Podľa amerického veľvyslanca pri OSN Johna Negroponteho sa navrhovaná rezolúcia môže stať efektívnou zbraňou v boji proti terorizmu. AUDIO: „Podľa mňa je to dôležité v zmysle prihlásenia sa k operatívnej spolupráci všetkých ďalších členských krajín. Ak tento návrh bude prijatý, bude záväzný pre všetky členské štáty.“ Prijatý text by bol nielenže záväzný, ale mohol by viesť k sankciám proti tým krajinám, ktoré by rezolúciu porušili. Šéf Bezpečnostnej rady, Francúz Jean-David Levitte, hovorí o jednomyseľnej vôli členov tohto orgánu OSN posúdiť všetky aspekty predloženého textu, keďže terorizmus považujú za nebezpečenstvo pre mier a bezpečnosť. AUDIO: „Máme zodpovednosť urobiť všetko potrebné pre boj s touto pohromou a považujeme text, ktorý predložil americký veľvyslanec, za dobrý základ, na ktorom môžu všetky delegácie pracovať.“ Popri koordinácii celosvetového ťaženia proti medzinárodnému terorizmu stojí pred svetovou organizáciou rovnako ťažká úloha. Generálny tajomník OSN Kofi Annan včera vyzval na naliehavú humanitárnu pomoc Afganistanu vo výške 584 miliónov dolárov. Pomoc je určená ľuďom, ktorí utekajú zo svojich domovov v Afganistane v obave pred možnou novou vojnou v krajine. Americkú výzvu na vydanie Usamu bin Ládina, podozrivého z prípravy útokov na New York a Washigton, totiž afganské vládne hnutie Taliban odmietlo. Uvedená čiastka je podľa Annana potrebná na zabezpečenie jedla, príbytkov a zdravotníckej pomoci. AUDIO: „Toto číslo odráža potenciálny nárast počtu utečencov o takmer 50 percent – z piatich na sedem a pol milióna ľudí, ktorí potrebujú na prežitie zahraničnú pomoc. Zahŕňa to tiež podstatný nárast ľudí, ktorí opustili svoje domovy, ale zostávajú v Afganistane, ako aj potenciálnu masívnu vlnu utečencov.“ O tom, že prípadná vojenská, či iná akcia Američanov nebude vojnou proti islamu, ako sa to svetu, hlavne tomu moslimskému, snažia nahovoriť niektorí jeho predstavitelia, svedčí aj skutočnosť, že na výzvu OSN zareagoval aj Washington. Hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Richard Boucher oznámil, že čiastku, ktorou Spojené štáty prispejú, pravdepodobne oznámia na budúci týždeň na zasadaní Vysokého komisariátu OSN pre utečencov. Aby bola snaha rozbiť sieť medzinárodného terorizmu úspešná, nemožno od všetkých v súčasnosti prijímaných krokov oddeliť otázku budúcnosti Afganistanu, ktorý je dnes jedným zo štátov, kde sa terorizmu „darí“. Pod hlavičkou OSN existuje už od roku 1997 tzv. „Skupina 6+2“, ktorej úlohou je nájsť regionálne riešenie postavenia Afganistanu. Jej členmi sú susedia Afganistanu plus Rusko a Spojené štáty. Nech však už dospeje táto skupina k akýmkoľvek záverom, bez aktívnej účasti samotných Afgancov nebudú perspektívne. Roy Allison z londýnskeho Kráľovského inštitútu pre medzinárodné otázky o tom súdi toto. AUDIO: „Napokon, Afganistan bude potrebovať nájsť svoje vlastné politické riešenie, pretože pochybujem, že by významná časť afganskej verejnosti podporila vládu, ktorú by nevnímali ako svoju vlastnú. Jednou z možností je zvolať tradičnú radu všetkých kmeňov, ktorá by sformovala dočasnú vládu. A oba tieto subjekty by potom vypracovali základné pravidlá pre voľby, aby bolo možné vytvoriť trvalejšiu vládu.“ Ťažko dnes predpovedať, akú rolu bude môcť hrať v budúcnosti Afganistanu dnes vládnuci Taliban. Keďže sa však aj nateraz posledná pakistanská delegácia vrátila dnes z Kábulu s tým, že Taliban bin Ládina nevydá, zdá sa, že toto fundamentalistické hnutie urobilo ďalší krok k ešte väčšej izolácii Afganistanu, k zvýšeniu hrozby vojenského zásahu proti nemu a k prehĺbeniu s touto hrozbou súvisiacej humanitárnej krízy. Môžeme sa iba dohadovať, ako by sa takáto politická prax mohla odraziť na prípadných volebných preferenciách Talibanu. Obyvatelia tejto nešťastenej krajiny majú však dnes trocha iné starosti.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...