Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       2. október 2001 M.Barto: Z pohľadu bánk je už dnes možné dodržiavať rezolúciu OSN o boji proti terorizmu Boris Koreň "Vítame minulotýždňovú rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN," uvádza sa vo včerajšom vyhlásení slovenského Ministerstva zahraničných vecí. Rezolúcia zaväzuje všetky členské štáty zintenzívniť boj proti terorizmu. Navrhnuté opatrenia sa týkajú zabránenia financovania teroristických akcií, zmrazenia účtov osôb a organizácií a znemožnenia ich prístupu k zbraniam a nebezpečnému materiálu. Okrem spolupráce bezpečnostných a spravodajských zložiek a úpravy legislatívy v podmienkach Slovenskej republiky si plnenie rezolúcie vyžiada aj aktívnu spoluprácu bankového sektora. Ako sa včera v rozhovore pre Slobodnú Európu vyjadril minister zahraničných vecí Eduard Kukan, rezolúciu už rozpracúvajú na podmienky jednotlivých rezortov. Jej plnenie si bude vyžadovať novelizáciu viacerých zákonov, pretože podľa súčasnej slovenskej legislatívy nie je možné realizovať všetky potrebné kroky smerujúce k odstrihnutiu teroristických skupín od finančných tokov. Na otázku Slobodnej Európy, aká bude okamžitá slovenská reakcia na rezolúciu OSN, minister zahraničných vecí Eduard Kukan odpovedal: AUDIO: "To by som ponechal na odborníkov, na bankárov, alebo finančníkov. Pretože určite sa nájdu niektoré spôsoby, alebo niektoré opatrenia, ktoré nebudú protizákonné. Ale predsa len budú už krokom na ceste prijatia tej legislatívy." Slovenské banky a ďalšie finančné inštitúcie majú už dnes povinnosť oznamovať takzvané neobvyklé obchodné operácie. Ukladá im ju zákon 367 z roku 2000, ktorý hovorí o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti. Na základe oznamu banky môže Úrad finančnej polície takúto operáciu zdržať na 48 hodín. V ich priebehu sa potom snaží získať potrebné informácie, či oznámená finančná operácia nesúvisí s trestným činom. Tento postup si však vyžaduje aktívnu spoluprácu bánk so slovenskými orgánmi a vypracovanie a prijatie konkrétnych opatrení pri práci s klientmi. Ak majú banky a ďalšie finančné inštitúcie prispieť aj k boju proti terorizmu, je potrebné tieto opatrenia rozšíriť aj na ďalšie bankové operácie, realizované napríklad do rizikových krajín, alebo rizikovým skupinám. Slobodná Európa oslovila analytika Slovenskej sporiteľne Martina Barta s otázkou, či je z pohľadu slovenských bánk možné už v dnešných podmienkach dostatočne spolupracovať pri plnení rezolúcie OSN o boji proti terorizmu. AUDIO: "Na Slovensku takáto vec je možná. Myslím si, že už aj v minulosti niečo takéto nastalo v prípade bývalého juhoslovanského prezidenta. V podstate sa dá takéto niečo riešiť nariadením vlády, alebo z pozície generálneho prokurátora. Banky samotné, samozrejme, takéto niečo spraviť nemôžu." Banky majú podľa Martina Barta vypracovaný katalóg operácií, ktoré sú definované ako podozrivé pre účely zákona proti praniu špinavých peňazí. Pri posudzovaní bankových operácií z pohľadu boja proti terorizmu však tieto pravidlá nemusia byť dostačujúce. Martin Barto: AUDIO: "Tie podozrivé operácie sa nemusia práve kryť s terorizmom. To môžu byť dve rôzne veci. Takže ak treba niekomu zmraziť účty, otázka prania špinavých peňazí nemusí byť vždy rozhodujúca. Lebo ten účet môže byť spiaci a nerobí sa na ňom žiadna operácia." Na doplňujúcu otázku Slobodnej Európy, ktoré operácie dnes banky považujú za podozrivé, analytik Slovenskej sporiteľne Martin Barto odpovedal: AUDIO: "Môžem uviesť príklad. Je ich viac, samozrejme, ale povedzme nejaké veľké manipulácie s hotovosťou. To je jedna z takých operácií, ktorá môže vzbudiť podozrenie. Keď hotovosť presiahne určitú úroveň, tak sa to ráta ako podozrivá operácia. Sú aj iné, ale nechcel by som sa nejako bližšie k tomuto vyjadrovať. Ale bankoví úradníci a tí ľudia, ktorí pracujú s klientami, vedia dobre, ktoré sú takéto operácie." Rezolúcia OSN okrem iného predpokladá, že členské štáty zmrazia bankové účty osobám a skupinám, ktoré sú napojené na teroristické organizácie, alebo financujú ich aktivity. To si však bude vyžadovať kvalitný prísun hodnoverných informácií. Martin Barto v tejto súvislosti uviedol: AUDIO: "Môžeme si predstaviť takú situáciu, že nariadenie vlády povie nejaké mená ľudí, ktorým sa majú zmraziť účty. To sa dá. Alebo generálny prokurátor. Ale musia to byť štátne orgány. Toto nemôžu banky robiť len tak, povedzme, že im niekto z nejakých orgánov, alebo telies naznačí, že to by mohol byť nejaký terorista." V súvislosti so snahou odhaliť kontá, napojené na teroristické skupiny, budú banky a ďalšie finančné inštitúcie tlačené k tomu, aby poskytovali štátnym orgánom oproti dnešku aj množstvo ďalších informácií. Neobáva sa analytik Slovenskej sporiteľne Martin Barto atmosféry, ktorá môže poškodiť slovenské banky, ak sa klienti budú báť o dostatočné dodržiavanie bankového tajomstva? AUDIO: "Keď predpokladáme, že drvivá väčšina obyvateľov nemá nejaké zlé úmysly, tak myslím si, že by to nemalo banky v žiadnom prípade poškodiť."		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...