Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       5. október 2001 Americké reakcie na Šaronovu kritiku USA Fedor Sutoris Náš americký spolupracovník hovorí o reakcii amerických pozorovateľov na slová izraelského premiéra Šarona o potrebách koalície proti medzinárodnému terorizmu a na postup Bieleho domu pri jej vytváraní. Izraelský premiér Ariel Šaron sa stal medzi americkými spojencami jediným kritikom úsilia Bieleho domu vytvoriť proti medzinárodnému terorizmu čo najširšie koalície. Použil ostré prirovnanie, keď vyzval Spojené štáty, aby neopustili Izrael tak, ako opustil Paríž a Londýn Československo pred 2. svetovou vojnou. Na rozdiel od vtedajšieho Československa, povedal Šaron, bude Izrael bojovať. Reagoval tak na opakované naliehanie Washingtonu, ktorého spojenectvo a obrovská finančná podpora zaručuje existenciu Izraela, aby Tel Aviv kládol vo vyostrených vzťahoch s Palestínčanmi väčší dôraz na vyjednávania. Stanovisko izraelského premiéra nenašlo porozumenie medzi americkými odborníkmi na vojenskú a diplomatickú stratégiu, ktorí bez ohľadu na svoju politickú orientáciu hovoria o doterajšom postupe prezidenta Georgea Busha nezvyčajne kladne. Americkí komentátori oceňujú jednak dĺžku príprav Pentagonu pred ozbrojenými zákrokmi proti teroristickým centrám v Afganistane a zároveň doceňujú mnohorakosť záujmov iných krajín, aké americká diplomacia musí brať do úvahy pri zaisťovaní medzinárodných koalícií. Teroristi skupiny Al Kajdá totiž hľadajú podporu obyvateľov arabských krajín formuláciami, ktoré znejú, akoby Al Kajdá zastupovala všetkých moslimov a osobitne požiadavky Palestínčanov. Viaceré palestínske a iné skupiny na Blízkom východe sa pritom doteraz nezriekli vyhlásení, že Izrael nemá právo na existenciu. Biely dom pri postupe proti medzinárodnému terorizmu potrebuje spoluprácu umiernenejších arabských vlád — sčasti kvôli ich zemepisnej polohe, no najmä preto, že práve tam extrémistické islamské skupiny majú početné centrá. Biely dom sa pritom usiluje, aby sa nesplnili obavy arabských vlád väčšmi naklonených spolupráci, že extrémisti by mohli strhnúť ich obyvateľstvo na svoju stranu protiizraelskými heslami. Izraelu teda samozrejme nehrozí, že by ho Washington opustil — ako to vyhrotene formuloval premiér Šaron — no americká diplomacia potrebuje väčšmi ako inokedy, aby arabský svet videl nielen izraelsko-arabské konflikty, ale aj vyjednávania, čo by mohlo byť protiváhou agitácii islamských extrémistov. Washington dúfa, že moslimovia tak na Blízkom východe, ako aj v Afganistane nebudú pokladať zákroky proti teroristom za namierené proti islamu. Predpokladá sa, že americké prieskumné jednotky a spravodajské služby iných krajín sa usilujú čo najpresnejšie zamerať strategické ciele Talibanu a teroristov v Afganistane, aby čo najmenej utrpelo obyvateľstvo. Prezident Bush okrem toho včera oznámil pomoc afganským civilistom vo výške 320 miliónov dolárov, z ktorých má byť 125 miliónov okamžite k dispozícii väčšiemu počtu humanitárnych organizácií a zvyšná časť po nástupe afganskej tuhej zimy. Fedor Sutoris, Washington		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...