Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       5. október 2001 Dôkazy o bin Ládinovej vine presvedčili aj Pakistan Gabriel Sedlák Spojené štáty zhromaždili dôkazy o vine Usamu bin Ládina, ktorý je obviňovaný z prípravy nedávnych teroristických útokov na americké mestá. O tom, že sú presvedčivé, hovoria v posledných dňoch nielen najbližší spojenci Washingtonu, ale aj najvyššie miesta v Pakistane. O tom, že sa svet po 11. septembri nadobro zmenil mnoho ľudí pochybuje. Ťažko však spochybniť takmer rukolapné dôkazy o tom, že politická mapa sveta je dnes v mnohom odlišná od tej zo začiatku septembra. Pre ilustráciu uveďme aspoň jednu zo zmien: Afganské vládne hnutie Taliban dnes znova vyzvalo Spojené štáty, aby mu predložili dôkazy o spojení bin Ládina a jeho teroristickej siete Al-Kajda s nedávnymi útokmi na New York a Washington. Talibanu ich odmieta poskytnúť nielen Washington, ktorý od neho žiada bezpodmienečné vydanie bin Ládina, ale aj pakistanskí činitelia. Islamabad pritom stál pri zrode Talibanu a zostáva poslednou z pôvodne troch krajín, ktoré s týmto hnutím udržiavali diplomatické styky. V skutočnosti však už Islamabad všetkých svojich diplomatov z Kábulu stiahol. Okrem toho sa včera hovorca pakistanského ministerstva zahraničných vecí Riaz Chán takto vyjadril k dôkazom o bin Ládinovej vine. AUDIO: „Videli sme materiál, ktorý nám včera poskytla americká strana. Je určite dostatočným základom pre obvinenie súdom.“ Tieto slová hovorcu ministerstva zahraničných vecí v Islamabade svedčia o dôležitom posune v náladách pakistanských politikov. Ešte na začiatku týždňa totiž hovorili o argumentoch, ktoré sú silné, nie však nezvratné. Táto zmena je dôležitá preto, že Američania nepotrebujú presviedčať presvedčených, ale skôr tie krajiny, podieľajúce sa na protiteroristickej koalícii, ktorých obyvateľstvo - zväčša moslimské – je „masírované“ propagandou o blížiacom sa križiackom ťažení proti islamu. A to je aj prípad Pakistanu, ktorý sa napriek nevôli svojej verejnosti zaviazal k spolupráci so Spojenými štátmi. O zmene atmosféry v Islamabade hovorí analytik z washingtonského Heritage Foundation James Phillips. AUDIO: „Myslím, že tie dôkazy sú presvedčivejšie. Pakistanskí činitelia sa zrejme oboznámili s podrobnosťami a azda aj s tým, čo si povedali členovia Al-Kajdy po útokoch, a – ak šlo o telefonáty – aj s telefónnymi číslami. A keďže dobre vedia, kto je kto v Afganistane, myslím, že boli schopní využiť svoje spravodajské zdroje a asi aj potvrdiť Američanmi predložené dôkazy.“ S týmito slovami Jamesa Phillipsa nie celkom súhlasí analytik Cato inštitútu Ivan Eland, ktorý sa domnieva, že Pakistan spolupracuje viac-menej z donútenia. AUDIO: „Ale na druhej strane tam žije islamská populácia a Islamabad sa tak dostal medzi dva mlynské kamene. Myslím, že budú spolupracovať, ak ich dostatočne motivujete, či už pozitívne, alebo negatívne, a myslím, že to sa pravdepodobne udialo.“ Spojené štáty už pred časom ocenili ústretové kroky pakistanského vedenia, keď zrušili sankcie, uvalené na Islamabad pred troma rokmi. Okrem toho je v Kongrese v procese schvaľovania návrh prezidenta Georgea Busha na pomoc Pakistanu. Zmenu geopolitickej situácie predovšetkým v strednej Ázii potvrdzujú aj slová pakistanského prezidenta Perveza Mušarafa, ktorý priznal, že jeho krajina musí novo formulovať svoj vzťah k susednému Afganistanu. Nateraz posledným krokom, ktorý by mal prispieť k medzinárodnému zvýznamneniu Pakistanu, do čele ktorého sa Mušaraf dostal pred dvoma rokmi po nekrvavom puči, je dnešná návšteva britského premiéra Tonyho Blaira. Súčasná pakistanská podpora Spojených štátov vedie podľa Blaira k zlepšeniu vzťahov medzi Islamabadom a zvyškom sveta.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...