Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       8. október 2001 Podľa Ivana Šimka sa voľnému pohybu utečencov nedá zabrániť Oľga Štefucová V zápätí po zahájení útokov ozbrojených síl USA a VB na teroristické základne v Afganistane sa v Bratislave na mimoriadnom stretnutí zišli šéfovia krízových štábov rezortov obrany, vnútra a armády SR. Oľga Štefucová sa dnes telefonicky spojila s ministrom vnútra Ivanom Šimkom. RFE: "Pán minister, aké nové úlohy pre rezort vnútra vyplynuli z nedeľného mimoriadneho stretnutia šéfov krízových štábov v súvislosti so zahájením amerických a britských útokov na teroristické ciele v Afganistane? I. Šimko: Tieto vojenské akcie neboli žiadnym prekvapením, chystali sa už niekoľko týždňov. Do istej miery sme ešte zvýšili ochranu niektorých verejných budov a ambasád. RFE: Neboli prijaté nové úlohy v súvislosti s posilnením ochrany štátnych hraníc? Mimoriadny režim by mal, aspoň podľa informácií, byť na ukrajinsko-slovenskej hranici, odkiaľ je možno očakávať vlastne vlnu utečencov z Afganistanu. I. Šimko: Opatrenia boli prijaté už vlastne pred desiatimi dňami. Vláda rozhodla o posilnení ochrany štátnych hraníc jednotkami slovenskej armády. Tieto opatrenia sa plnia, okrem toho samozrejme hraničná a cudzinecká polícia má pohotovostný režim a úlohy ktoré plní, plní v týchto dňoch ďaleko s väčším nasadením ako to bolo doteraz. Čo považujem ja osobne za mimoriadne dôležité, je pripojenie sa Slovenskej republiky k opatreniam, na ktorých sa dohodli ministri vnútra Európskej únie. Je to 33 okruhov, kde vlastne je treba vymyslieť opatrenia pre každú krajinu. Ministri vnútra Európskej únie si nechali na túto úlohu niekoľko mesiacov. Ja by som mal budúci týždeň informovať vládu o tom, čo to bude znamenať pre Slovensko. Jednak aké legislatívne, aké organizačné opatrenia, aké personálne opatrenia a hlavne, čo to bude stáť. RFE: Konkrétnejší nemôžete byť? I. Šimko: Sú to opatrenia na koordináciu v oblasti súdnictva, policajnej a spravodajskej spolupráce, opatrenia v oblasti financií - teda predovšetkým pokiaľ ide o zamedzovanie financovania terorizmu - opatrenia v oblasti ochrany hraníc, v oblasti civilnej ochrany obyvateľstva a opatrenia, ktoré vedú ku koordinácii činnosti Európy so Spojenými štátmi. RFE: Pokiaľ ide práve o ochranu civilného obyvateľstva, štátny tajomník ministerstva obrany sa v nedeľu vyjadril, že ochrana civilného obyvateľstva je v rámci Slovenskej republiky veľmi nízka. I. Šimko: Štátny tajomník ministerstva obrany sa nemá čo vyjadrovať ku ochrane civilnej obrany, lebo to vôbec nepatrí do jeho rezortu a myslím si, že ani nemá informácie o tom, ako funguje systém civilnej ochrany. Tento systém pochádza ešte z obdobia pred rokom 1989, je ťažkopádny a technické prostriedky sú už staršieho dáta. Na druhej strane, podľa laboratórnych kontrol, ktoré sa pravidelne robia, je funkčný. Myslím si, že v tomto smere neexistuje krajina, ktorá by bola na tom lepšie, sú len krajiny, ktoré by boli na tom horšie. Pretože žiaden štát nemá na to, aby kúpil pre všetkých svojich obyvateľov napríklad nové plynové masky. My ich teda máme, aj keď sú staršie, ale podľa laboratórnych zistení sú funkčné. RFE: Pán minister, v kompetencii vášho rezortu je režim v utečeneckých táboroch na území Slovenskej republiky. Prijalo ministerstvo vnútra nejaké úlohy v súvislosti s ochranou utečeneckých táborov? V nedeľu sa podarilo uniknúť 17-člennej skupine afgánskych utečencov, v tejto mimoriadnej situácii by predsa len tá ochrana utečeneckých táborov, v období, keď je preverovaná ich totožnosť, mala byť väčščia, mal by byť obmedzený ich pohyb? I. Šimko: Zrejme v tomto panujú rozličné mýty, pretože utečenecké tábory, nielen na Slovensku, ale aj v iných krajinách, nie sú koncentračnými tábormi, nie sú väzeniami. Jednoducho ľudia, ktorí v nich sú, nie sú odsúdení za nejaký trestný čin a preto nemožno zamedziť ich pohybu. A keď sa rozhodnú odísť z toho utečeneckého tábora, v podstate im v tom nemožno zabrániť. To je treba celkom otvorene povedať... RFE: Nie je šanca aspoň v takomto mimoriadnom režime monitorovať ich pohyb? I. Šimko: Nie je možné v tom množstve, v ktorom prichádzajú, zabrániť tomu, aby k takýmto prípadom dochádzalo. Jednoducho tu platia predpisy, ktoré ochraňujú základné ľudské práva.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...