Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       9. október 2001 Bezpečnostná rada OSN jednoznačne podporuje spojencov Daniel Raus Bezpečnostná rada OSN jednoznačne podporila operácie spojencov v Afganistane. Zohľadnila pritom fakt, že cieľom útokov sú iba objekty teroristov a ich ochrancov. Zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN prebiehalo iba deň po začiatku útokov na teroristické ciele v Afganistane – a prinieslo jedno dôležité a príjemné prekvapenie: zachovala sa jednota všetkých členov. Podporu spojencom vyslovili aj Čína a tri islamské krajiny – Tunisko, Bangladéš a Mali. Skeptici očakávali, že bezpečnostná rada bude jednotná po teroristických útokoch na Spojené štáty, ale jednota sa skončí s prvou vojenskou akciou v Afganistane. Všetky členské krajiny teda chápu zásahy Washingtonu a spojencov ako sebaobranu. To potvrdil súčasný predseda rady, írsky veľvyslanec v OSN Richard Ryan: AUDIO: „Stála reprezentácia dala jasne najavo, že akcia zo 7.októbra bola sebaobranou, zameranou na teroristov a ich ochrancov. Zdôraznili, že bolo vyvinuté maximálne úsilie, aby neutrpeli civilisti a že útoky nie sú proti obyvateľom Afganistanu, proti islamu, ani proti islamskému svetu“. Dodajme, že krátko po terroistických útokoch prijala bezpečnostná rada rezolúciu č.1373, podľa ktorej je povinnosťou všetkých 189-tich členských štátov OSN postaviť sa proti terorizmu. Nikto nesmie teroristov financovať, podporovať ani chrániť. Spolupráca jednotlivých krajín je pritom kľúčová, čo podčiarkol generálny tajomník svetovej organizácie Kofi Annan: AUDIO: „Je to úlohou všetkých štátov sveta. Musia spolupracovať s použitím rôznych prostriedkov, vrátane politických, právnych, diplomatických a finančných“. Zasadnutie bezpečnostnej rady prebiehalo za zatvorenými dverami. Americký veľvyslanec v OSN John Negroponte a jeho britský kolega Jeremy Greenstock informovali o vojenských zásahoch. Už predtým ale avizoval John Negroponte túto možnosť prostredníctvom listu. O čom sa, podľa diplomatov, na terajšom zasadnutí nehovorilo, to bola otázka možného rozšírenia útokov aj na základne teroristov mimo Afganistanu. John Negroponte potom pre novinárov zdôraznil, že Washington koná na základe práva na sebaobranu: AUDIO: „Vyhlásenie vzniklo v kontexte udalostí z 11.septembra. Keď ale hovoríme o práve na sebaobranu, nemyslím si, že sa niekto chce akokoľvek obmedzovať. Vojenskú silu použijete, keď si myslíte, že to je opodstatnené“. V tejto súvislosti poznamenajme, že postoj bezpečnostnej rady nemá bezprostredný vplyv na zásahy proti teroristom, je však dôležitým momentom psychologicky, aj čo sa týka spolupráce islamských krajín. Preto má význam aj jednomyseľnosť bezpečnostnej rady. Určité obavy zavládli skôr ohľadom jej nového zloženia. Od januára sa totiž stane členskou krajinou Sýria. Najmä Izrael to kritizoval s poukazom na jej podporu hnutiu Hizballáh v Libanone. Nadšené neboli ani Spojené štáty či Veľká Británia. Bývalý kanadský diplomat David Malone, dnes šéf organizácie International Peace Academy, tvrdí, že členstvo Damasku nemusí byť iba zlou správou: AUDIO: „Môže to byť celkom pragmatické, tak ako v časoch vojny v Perzskom zálive v roku 1991, keď Sýria v mnohých smeroch spolupracovala so Spojenými štátmi a spojencami, aby oslabila svojho tradičného rivala, Irak“. Dá sa teda očakávať, že Damask využije svoje členstvo v bezpečnostnej rade skôr na vylepšenie vlastnej povesti. A dodajme, že to veru aj potrebuje.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...