Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       10. október 2001 Američania chcú pokračovať v distribúcii humanitárnej pomoci Afgancom Gabriel Sedlák A humanitárna pomoc trpiacemu afganskému obyvateľstvu, ktorú – ako to už vo svojom príspevku spomenul Fedor Sutoris – začali americké lietadlá zhadzovať hneď po začiatku protitalibanských leteckých útokov, je témou ďalšieho príspevku Udalostí Slobodnej Európy. Na oblohu sa Afganci v posledných dňoch nemusia dívať iba s obavami. Spolu so stíhačkami a bombardérmi, útočiacimi na talibanské ciele, sa vo vzduchu objavovali aj lietadlá, zhadzujúce humanitárnu pomoc pre zúbožené afganské obyvateľstvo. Prvých 37 500 potravinových balíčkov zhodili Američania iba niekoľko hodín po začiatku vojenskej akcie proti medzinárodnému terorizmu. Tým sa však snaha Washingtonu pomôcť prostým Afgancom neskočila. Hovorí hovorca ministerstva zahraničných vecí Richard Boucher. AUDIO: „Spojené štáty pokračujú v dodávkach potravín napriek niekoľkým prestávkam, a to dvoma operáciami, pri ktorých bolo z lietadiel zhodených celkovo takmer 75 tisíc denných dávok na rôzne mieta Afganistanu. Tieto budú pokračovať podľa potreby.“ Nie každý má pre americké zhadzovanie potravín pochopenie. Francúzska humanitárna organizácia Lekári bez hraníc ho označila za vojenskú propagandu, ktorá má urobiť letecké útoky v očiach medzinárodnej verejnosti prijateľnými. Americký minister obrany Donald Rumsfeld reagoval na tieto výčitky takto. AUDIO: „Spôsob dodávania potravinových zásielok, ktorému dávame prednosť, nie je zo vzduchu, ale po zemi. A prezidentov návrh rozšíriť tohtoročnú potravinovú pomoc pre afganský ľud vo výške 170 miliónov dolárov na 320 miliónov, nájde, dúfajme, uplatnenie predovšetkým ako pomoc doručená po zemi.“ Takáto predstava však nateraz naráža na isté obmedzenia. Tým hlavným je možnosť voľného pohybu po území Afganistanu. V Kábule a ďalších mestách dnes napríklad fyzicky napadli viacerých afganských spolupracovníkov OSN, ktorým tiež zhabali autá. Prvý deň po začiatku vojenských útokov na ciele v Afganistane zastavili dodávky do tejto krajiny medzinárodné humanitárne organizácie. Ako dôvod tohto kroku dnes napríklad Svetový program výživy OSN uviedol popri bezpečnostných obavách aj strach vodičov, ktorí odmietli naložený náklad previesť z Pakistanu za hranice. Hovorca Svetového programu výživy Mike Huggins dnes oznámil obnovenie dodávok, ktoré za iba dnešok predstavovali tisíc ton. AUDIO: „Je nevyhnutné, aby sa tam potraviny dostali. Máme správy o tom, že ceny potravín v Kábule rastú o 25 až 40 percent. V Afganistane dodávame potraviny pre vyše jeden a pol milióna ľudí. Je jasné, že akonáhle ich tam dopravíme, ľudia si ich rozoberú.“ Na základnú pomoc čakajú v Afganistane milióny ľudí. Veľká časť z nich je z obavy pred možnou novou vojnou už takmer mesiac na úteku vo vnútrozemí. Keďže najväčší susedia Afganistanu – Irán a Pakistan – pred niekoľkými týždňami uzavreli svoje hranice, k veľkej koncentrácii utečencov dochádza v pohraničných oblastiach. Tak sa OSN snaží – aj v spolupráci so spomínanými susedmi Afganistanu - vybudovať provizórne stanové tábory a dodávať do nich nevyhnutné potraviny a zdravotnícku pomoc. Oveľa ťažšie dostupní sú Afgánci, žijúci vo vnútrozemí, ktoré je pod kontrolou talibanského režimu. Aj ľudia tam žijúci sú odkázaní na medzinárodnú humanitárnu pomoc. No súčasné dodávky, ktoré priamo na mieste distribuuje asi 700 lokálnych spolupracovníkov OSN, vydržia najviac ak tri či štyri týždne. A znepokojujúca je skutočnosť, že najneskôr do štyroch týždňov sa v mnohých oblastiach Afganistanu začne zima. Popri neslobode a chudobe trpí afganská populácia ešte jedným dedičstvom vojen, ktoré sa v krajine odohrali za posledné štvrťstoročie. Ako upozorňuje Martin Barber z organizácie OSN, zaoberajúcej sa likvidáciou mín, aj po dvanástich rokoch tejto práce zostáva dodnes podmínovaných asi 100 štvorcových kilometrov afganského územia. AUDIO: „Akýkoľvek neplánovaný pohyb obyvateľstva po cestách, ktoré nie sú označené, samozrejme zväčšuje riziko kontaktu so starými a neoznačenými mínovými poľami a z toho plynúce nebezpečenstvo úmrtia či zranenia.“ Aj preto je pre spojencov dôležité čo najskôr odstrániť režim Talibanu, chrániaceho teroristov a terorizujúceho vlastné obyvateľstvo. Otvorili by sa tak nielen cesty pre dodávky základných životných potrieb pre obyvateľstvo, ale vznikli by tiež podmienky pre obnovu tejto ťažko skúšanej krajiny.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...