Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       12. október 2001 Analytici o pozemnej operácii v Afganistane Daniel Raus Jednotky protitalibanskej opozície, takzvanej Severnej aliancie, oznamujú v posledných dňoch vojenské úspechy. Darí sa im obsadiť čoraz väčšie územia. Je však otázka, či by mali – po páde Talibanu - práve oni obsadiť kľúčové mestá v Afganistane. Proti tomu sa stavia najmä Pakistan. Jednak preto, že má v oblasti svoje záujmy, jednak preto, že Severná aliancia nezastupuje väčšinových Paštúnov. Pred spojencami sa preto vynára otázka pozemnej operácie. Tú považujú pozorovatelia za nevyhnutnú. Ako by ale mala takáto operácia vyzerať a čo má byť jej cieľom? Aké strategické body by sa mali obsadiť a na ako dlho? Do akej miery sa majú využiť jednotky domácej Severnej aliancie, bojujúcej proti Talibanu? Ako dlho sa má čakať na vytvorenie opozície v radoch väčšinového obyvateľstva, teda Paštúnov? Nakoľko má byť v centre pozornosti teroristická organizácia Al-Kajda a nakoľko Taliban? Tieto otázky zostávajú zatiaľ otvorené. Britský minister obrany Geoffrey Hoon včera hovoril o účinnosti leteckých zásahov: AUDIO: „Organizácii Usamu bin Ládina sme spôsobili vážne škody, najmä čo sa týka výcvikových táborov teroristov a vojenskej infraštruktúry talibanského režimu, ktorý ho chráni. Zaznamenali sme úspech aj čo sa týka narušenia ich protivzdušnej obrany“. Práve Briti ale prakticky od počiatku vojenských zásahov na teroristické ciele v Afganistane pripúšťajú potrebu pozemných operácií. Rakety a lietadlá môžu vyradiť protivzdušnú obranu Talibanu a vážne oslabiť jeho jednotky, nedokážu ale obsadiť územie alebo zatknúť teroristov. Bývalý dôstojník americkej vojenskej spravodajskej služby Kenneth Allard k tomu hovorí: AUDIO: „Konečná forma vojenskej sily sú pozemné jednotky, to, že prídu chlapci so zbraňami v zablaátených bagančiach. A ja si myslím, že presne to urobíme. Podstatne väčší dojem ako presné rakety alebo „čisté zbrane“ urobí to, čo nazývame „duch bajonetu““. Allard, dnes vedecký pracovník washingtonského Centra pre strategické a medzinárodné štúdie, sa domnieva, že pre pozemnú operáciu v Afganistane existujú určité obmedzenia. Musí nastať pred príchodom zimy, teda skoro. Pád Talibanu bude, podľa neho, relatívne rýchlou záležitosťou, na rozdiel od likvidácie zložitých sietí teroristov. Allard predpokladá, že v boji proti Talibanu spojenci iba podporia Severnú alianciu, a sami sa budú venovať prednostne teroristom. Ako ale zdôrazňuje, potreby sa teraz ťažko odhadujú: AUDIO: „Musíme byť pripravení robiť všetko, čo treba, a tak dlho, ako to treba“. Prakticky všetci analytici sa zhodujú v názore, že pre úspech spojencov sú kľúčové dve veci: presné informácie a šťastie. Napríklad dopadnúť šéfteroristov typu bin Ládina je mimoriadne zložité, pretože sa neustále presúvajú a sú obklopení úzkym okruhom najvernejších kumpánov. Americký minister obrany Donald Rumsfeld zdôrazňuje, že likvidáciou Usamu bin Ládina nebude ešte problém vyriešený: AUDIO: „Nevstávam ráno s otázkou, kde je. Riešim problém teroristov, ich sietí a krajín sveta, ktoré ich chránia. Ak by zajtra nebol, sieť Al-Kajda by pokračovala v zásade ako doteraz. Bin Ládin je problém, ale nie je celý problém“. Pakistanský minister zahraničných vecí tvrdí, že po dopadnutí bin Ládina by sa mali všetky operácie v Afganistane skončiť. To by bol ale naozaj naivný krok. Boj proti terorizmu je bojom proti mnohým skupinám a ich ideológii, a nemožno ho zjednodušiť iba na zápas s jedným človekom, aj keď je to superterorista. Inou vážnou otázkou je, či majú spojenci zasiahnuť aj ciele teroristov mimo Afganistan. Vážnym kandidátom môže byť v tomto smere teroristická organizácia Abu Sajáfa na Filipínach. Hovorí sa tiež o Iraku, Sýrii, Líbyi či Sudáne. Viaceré z týchto krajín ale v obavách radšej rýchlo menia postoje a zmierňujú vyhlásenia. Michael O´Hanlon z washingtonskej Brookings Institution pred útokmi v ďalších krajinách varuje: AUDIO: „Považujem to za azda najvážnejšiu otázku pre terajšiu administratívu. Ja by som nič také neodporúčal, aspoň pokiaľ sa týka vojenských útokov. Význam môže mať ale presne zameraný vojenský zásah voči izolovanej teroristickej organizácii“. Osobitná pozornosť sa venuje Iránu, ktorý sa síce tradične objavuje na amerických zoznamoch obávaných štátov, prebieha v ňom ale mocenský zápas medzi fundamentalistami a reformátormi. Západ chce samozrejme podporiť reformátorov, akákoľvek vojenská akcia by ale znamenala presný opak. Michael O´Hanlon podčiarkuje, že ofenzíva spojencov musí byť presne zacielená a dobre premyslená: AUDIO: „V boji proti terorizmu sa musíme vyhnúť zradnému pocitu, že sme tvrdí, ak niekde na ľudí zhodíme bomby. To by nám viac uškodilo, ako pomohlo“. Celkovo možno konštatovať, že k boju proti teroristom neexistuje alternatíva. Dnešná civilizácia jednoducho nemá inú možnosť. Tolerovať terorizmus by znamenalo vyrieknuť ortieľ nad vlastnou existenciou.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...