Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       18. október 2001 Kvôli účasti na summite APEC Bush po prvýkrát od 11. septembra vycestoval do zahraničia Gabriel Sedlák Po prvýkrát od septembrových teroristických útokov na New York a Washington odcestoval prezident Spojených štátov George Bush do zahraničia. Ako jeho cesta súvisí s bojom proti medzinárodnému terorizmu? Ak by šéf Bieleho domu pricestoval do Číny ešte pred udalosťami, ktoré sa v Amerike odohrali 11. septembra, hlavnou témou väčšiny komentárov by bolo dodržiavanie ľudských práv v Číne a ďalšie otázky, ovplyvňujúce americko-čínske vzťahy. A to aj v prípade, že by primárnym cieľom návštevy prezidenta Georgea Busha nebola samotná Čína, ale viacstranné rokovanie, usporiadané na jej pôde. Presne tak, ako sa to deje v týchto dňoch. Prezident Bush dnes priletel do čínskeho Šanghaja, aby sa tam zúčastnil na summite krajín APEC, čiže Ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce. Pôjde o prvé významnejšie stretnutie viacerých svetových politikov od septembrových tragických udalostí. Očakáva sa preto, že im bude dominovať medzinárodný vývoj po nich. Osobitne súčasná americká vojenská operácia v Afganistane, ktorého vládne hnutie Taliban odmieta vydať Usamu bin Ládina, hlavného podozrivého z prípravy útokov na americké mestá. Takisto tomu bolo aj počas stretnutia ministrov zahraničných vecí APEC-u, ktoré summitu predchádzalo. Po jeho skončení dnes šéf americkej diplomacie Colin Powell vyhlásil. AUDIO: „Medzi svojimi kolegami som našiel pochopenie. Vyjadrili nádej, že sa vojenská operácia skončí, akonáhle bude zaznamený úspech. Nemôžem však povedať, že by niekto vyjadroval obavy. Iba nádej, že cieľ bude dosiahnutý čoskoro.“ Powell okrem toho zopakoval, že Washington sa nezameriava iba na vojenskú operáciu. AUDIO: „Vojenské ťaženie bolo iba časťou oveľa väčšej snahy, vrátane finančných kontrol, spravodajskej, právnej, politickej a diplomatickej činnosti. Vojenské ťaženie je potrebné na vyhnanie teroristov z Afganistanu, na ich odhalenie a zároveň potrestanie režimu za ochraňovanie teroristov.“ Koniec talibanského režimu by však nemal znamenať úplnú izoláciu jednotlivých členov tohto vládnuceho hnutia. Aj z nedávnych rozhovorov Colina Powella v Pakistane, ktorý je kľúčovým susedom Afganistanu, vyplynulo, že pri formovaní nových štátnych štruktúr Afganistanu sa bude rátať aj s umiernenými predstaviteľmi Talibanu. Rovnaký postoj zastáva zvlášty zástupca generálneho tajomníka OSN pre Afganistan, alžírsky diplomat Lakhdar Brahimi. AUDIO: „Sme si veľmi dobre vedomí ťažkostí, ktoré sú pred nami. V prvom rade budeme spolupracovať so všetkými Afgancami, so všetkými, ktorým leží na srdci osud tejto krajiny a ktorí sa obávajú o jeho vývoj, a s tými, ktorí majú na tamojšiu situácia vplyv.“ Rokovania o budúcom vnútornom usporiadaní Afganistanu prebiehajú už teraz počas vojenských operácií. Pakistanskú metropolu Islamabad navštívili v minulých dňoch vyslanci bývalého afganského kráľa, žijúceho v rímskom exile. Je teda celkom možné, že vo chvíli, keď sa prestane bojovať, bude zodpovedaná otázka, kto, s kým a ako bude ďalej vládnuť v tejto ťažko skúšanej krajine. Zatiaľ sa ale stále bojuje. So začiatkom Američanmi vedenej vojenskej operácie, zameranej na vojenské ciele Talibanu a na teroristické základne v Afganistane, ožili aj nádeje protitalibanskej opozície na úspech. Američania včera po prvýkrát akoby vypočuli výzvu Severnej aliancie, kontrolujúcej asi desatinu územia Afganistanu. Zaútočili na pozície Talibanu na fronte so Severnou alianciou. V súvislosti s frontovou líniou medzi týmito dvoma vnútornými nepriateľmi sa pozornosť vojnových korešpondentov sústreďuje na boj o niekoľkostotisícové severoafganské mesto Mazar-i-Šarif. Znalci oblasti tvrdia, že môže ísť o rozhodujúcu bitku afganskej vojny. Taliban má v oblasti štyri až päťtisíc ozbrojených mužov. Zhruba rovnaký počet ozbrojencov tam má aj jeho protivník. A hoci je Severná aliancia, pokiaľ ide o výzbroj, v horšom stave, povzbudená náletmi na talibanské ciele vstúpila na tomto fronte do ofenzívy. Prípadné prevzatie Maraz-i-Šarifu Severnou alianciou by pre ňu znamenalo spojenie na jednej strane s neďalekým Uzbekistanom, spolupracujúcim s medzinárodnou protiteroristickou koalíciou, čo by prinajmenšom prinieslo obnovenie dodávok pre protitalibanské sily. A na strane druhej spojenie s ďalšími jednotkami Severnej aliancie, pôsobiacimi na juh od tohto mesta, smerom na metropolu Kábul, čím by sa otvorila cesta pre prípadnú monutnú ofenzívu na hlavné mesto.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...