[Slovenske Vysielanie]
  [kontakty]   [realaudio]   [archiv]  


[podrobne vyhladavanie]

[domaca politika]
[ekonomika]
[spolocnost]
[uzemna reforma]
[slovensko a eu]
[rozsirovanie nato]
[spojene staty]
[europska politika]
[host slobodnej europy]
[rusko]
[svet]


[partnerske stanice]
[KIKS]
[frontinus]
[N RADIO]

[AKO NAS MOZETE POCUVAT]
[REAL AUDIO]
[VYSIELACA STRUKTARA]
[VYSIELANIE NA SATELITE]

[IN ENGLISH]
[RFE/RL HOMEPAGE]
[RFE/RL NEWSLINE]

Hlas Ameriky
 
Dnes je sobota, 17. máj 2008


[poslat]    [tlac]   



22. október 2001

USA bombardovali frontové línie, propaganda Talibanu sa zostruje

Milan Nič


Americké nálety v Afganistane sa cez víkend po prvý krát presunuli na frontové línie Talibanu. Po bombardovaní svojich postavení neďaleko Kábulu Taliban vystupňoval obvinenia o nepresných zásahoch. Podrobnosti má Milan Nič.


Washington povzbudzuje severoafgánsku opozičnú alianciu, aby ešte pred príchodom zimy dobyla Kábul a strategické mesto Mazár-i-Šaríf. V polovici novembra v pohrozí Hindukúš napadne sneh a v krajine sa začne moslimský svätý mesiac Ramadan, čo západných spojencov donúti prerušiť bojové operácie. Dovtedy zostáva už iba niekoľko týždňov. V takom krátkom čase ťažko očakávať zázraky.

Keby sa opozičným silám dovtedy predsa len podarilo obsadiť väčšie územia, západní spojenci ich môžu cez zimu využiť na vybudovanie podporných základní vo vnútri Afganistanu pre rozhodujúce bojové ťaženie proti Talibanu a bojovníkom Usamu bin Ládina v jarných mesiacoch.

Jednotky afgánskej opozície sa už niekoľko rokov držia asi 40 km od hlavného mesta. Teraz čakajú na účinok amerického bombardovania frontových línii Talibanu. Ich velitelia požadujú, aby nadobudlo ešte väčší rozsah a pripravujú sa na veľkú ofenzívu. Potvrdil to bývalý prezident Afganistanu Bernahuddin Rabbání, ktorý musel pred piatimi rokmi pre Talibanom utiecť z Kábulu.

AUDIO -„Naše jednotky sú pripravené na ofenzívu, v krátkom čase naši velitelia rozhodnú o nástupe na mestá Tahár a Kábul.“

Washinton sa doteraz obával, aby postup na fronte príliš nepredbehol diplomatické úsilie. Keby afgánska opozícia príliš rýchlo dobyla Kábul, jej prevažne tádžickí a uzbeckí velitelia by si rozdelili moc medzi sebou a obišli by paštúnske kmene z juhu Afganistanu, čo by bol recept na ďalšiu zdĺhavú občiansku vojnu. Potom je tu aj medzinárodné hľadisko. Paštúnmi ovládaný Taliban mal donedávna absolútnu podporu susedného a etnicky spriazneného Pakistanu. Severnú alianciu zasa podporovali pakistanskí regionálni rivali - Rusko, Irán a najmä India. Pakistan dnes rozhodne trvá na to, aby mu budúca afgánska vláda bola priateľsky naklonená, t. j. aby v nej mal svojich paštúnskych spojencov.

USA sa preto snažili zladiť svoj vojenský postup s diplomatickým úsilím. V minulých týždňoch odštartovali viaceré iniciatívy, ktoré majú viesť k jasným dohodám o zostavení novej afgánskej vlády po páde Talibanu. Veľmi dôležitú úlohu pritom zohrala návšteva amerického ministra zahraničných vecí Colina Powella v Pakistane a Indii, ako aj viaceré schôdzky na okraj ázijsko-tichomorského summitu v Šanghaji. Bombardovanie frontových postavení Talibanu znamená, že diplomatické rokovania o budúcnosti Afganistanu značne pokročili.

Vládne hnutie Taliban je v úzkych a zvyšuje svoju vojnovú propagandu. Jeho hovorca najnovšie obvinil Spojené štáty a Veľkú Britániu, že v oblasti západoafgánskeho Herátu použil chemické a biologické zbrane. Talibanský veľvyslanec v Pakistane Abdel Salám Zaíf zostal viac pri zemi a obvinil americké letectvo, že pri bombardovaní Herátu zasiahlo miestnu nemocnicu.

AUDIO - „Dnes bola bombardovaná nemocnica so sto lôžkami v Heráte. Viac ako 100 ľudí tam prišlo o život, stali sa mučeníkmi. Boli to pacienti, doktori, sestričky a ďalší zamestnanci.“

Toto tvrdenie na tlačovej konferencii vo Washingtone odmietol americký minister obrany Donald Rumsfeld. Ako ďalej upozornil, Taliban okrem toho tvrdí, že zostrelil americkú helikoptéru a zajal niekoľko amerických vojakov, čo takisto nie je pravda.

Z územia Afganistanu pod kontrolou otraseného vládneho hnutia medzitým utekajú desaťtisíce ľudí. OSN dnes obnovila výzvy susedným štátom, aby im otvorili svoje hranice. Pakistan, Irán a Tadžikistan to z bezpečnostných naďalej odmietajú. Situácia v niektorých častiach dlhej afgansko-pakistanskej hranice sa stáva neudržateľnou. Pakistanskí pohraničiari už pri jednej potýčke použili strelné zbrane.





[archiv]



[special promo]
Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko


[slobodka promo]
Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...


[hore]
e-mail print