Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       23. október 2001 Pokračujúce nálety spojencov, komplikujúca sa situácia afganských utečencov. Jaroslav Rozsíval Spojenecká operácia Trvalá sloboda, zameraná na boj s terorizmom, vstúpila už do tretieho týždňa svojej počiatočnej fázy: Nálety spojeneckých lietadiel sa tentoraz zamerali na ciele na severe Afganistanu, kde zároveň prebiehali aj pozemné boje medzi afganskou opozíciou a vojskami hnutia Taliban. Zatiaľ čo útoky spojeneckých lietadiel na pozície vládnuceho hnutia Taliban, vrátane údajného sídla teroristického vodcu Usamu bin Ládina, pokračovali aj dnes, situácia okolo narastajúceho počtu afganských utečencov sa komplikuje. Pri nočných leteckých útokoch na ciele v Afganistane zahynulo podľa tvrdenia Talibanu až 40 osôb, vrátane modliacich sa v mešite v meste Herat. Neprítomnosť nezávislých spravodajcov na mieste však neumožňuje potvrdiť tieto informácie, ktoré na druhej strane vyvolávajú množiace sa odmietavé reakcie voči postupu Washingtonu nielen v islamskom svete, ale aj na Západe. Afganská opozícia dnes hlásila tvrdé pozemné boje s vojskami Talibanu na severe krajiny, na ktorých sa podľa jej predstaviteľov podieľali aj americké špeciálne jednotky. Podľa výsledkov doterajšieho postupu spojencov sa dá predpokladať, že cieľom bojovej stratégie je ochromiť vojenskú kapacitu Talibanu a umožniť tak severoafganskej opozícii rozsiahly pozemný útok na Kábul. Napriek tomu je zjavné, že vojenský postup spojencov prebieha aj vďaka významnej pomoci s Afganistanom susediacich štátov, ktoré poskytujú útočište americkým ozbrojeným silám. Na čele týchto štátov stojí samozrejme Pakistan, ktorý zároveň čelí obrovskej imigračnej vlne afganských utečencov, utekajúcich nielen pred hladom a zimou, ale aj pred ďalším vojenským konfliktom v ich krajine. Pakistanský prezident generál Mušaraf zápasí s viacerými problémami naraz: Okrem zlej ekonomickej situácie musí riešiť aj humanitný problém utečencov a zároveň silnejúci odpor obyvateľstva voči náletom spojencov na Afganistan. Niet divu, že Mušaraf sa preto neváhal vyjadriť aj k politickým cieľom spojeneckého útoku: Podľa pakistanského prezidenta by v prípade pádu Talibanu mala byť v afganskom hlavnom meste Kábul vytvorená neutrálna zóna, tak aby sa severoafganská opozícia nemohla ujať moci: Voči jej nástupu má napríklad generál Mušaraf výhrady nielen z etnických príčin (severoafganskú opozíciu tvoria zväčša príslušníci iných národností ako Pakistancom blízki Paštúnovia), ale aj kvôli predchádzajúcej podpore severoafganskej aliancie zo strany Indie. Komentátorka denníka Wall Street Journal navrhuje, že vláda by mala vzísť z rozhodnutia novovytvoreného celonárodného zhromaždenia, ktorého členovia by boli zvolení verejným hlasovaním na ľudových zhromaždeniach v jednotlivých okresoch, systéme, ktorý sa už po stáročia uplatňuje na území juhovýchodného Afganistanu, obývanom národom Paštúnov. Predpokladom je, samozrejme, prítomnosť reprezentatívnej časti obyvateľstva na takomto hlasovaní v jednotlivých oblastiach – a tá je samozrejme ohrozená pokračujúcim odchodom ľudí z krajiny, ktorej už niekoľko rokov vládne okrem islamského fundamentalizmu aj sucho, neúroda a hlad. Humanitná katastrofa, ktorej vypuknutie hrozí v pohraničných oblastiach Afganistanu s Pakistanom, zostáva teraz doslova na pleciach OSN, rôznych charitatívnych organizácií a – spojencov. Podľa informácii Fondu OSN pre populáciu sa jednotlivé humanitné organizácie musia pripraviť na možnosť príchodu jedného milióna afganských utečencov do Pakistanu, pol milióna do Iránu, a asi 200 tisíc do Tadžikistanu, Turkménska a Uzbekistanu. Na hraniciach s Pakistanom došlo už k viacerým násilným zrážkam medzi pakistanskou políciou a utečencami. Pakistan sa už dokonca dohodol s predstaviteľmi Talibanu o zriadení utečeneckých táborov na afganskom území s cieľom zabrániť ďalšiemu príchodu utečencov do krajiny. Do krajiny už medzitým smeruje aj pomoc, organizovaná českou nadáciou Člověk v tísni. Tá v súčasnosti sonduje možnosti prepravy zdravotníckeho materiálu do Afganistanu pomocou helikoptér z Tadžikistanu. Čo sa týka ďalšieho možného vývoja vojenských operácií, je pozoruhodné najmä vyhlásenie bývalého šéfa CIA Jamesa Woolseyho, podľa ktorého sa na septembrovom teroristickom útoku na New York a Washington mohol podieľať aj Irak. Podľa Woolseyho budú Spojené štáty pravdepodobne konfrontovať prezidenta Saddáma Husajna v rámci svojho globálneho ťaženia proti terorizmu. Saddámova spravodajská služba pestovala už roky dobré vzťahy s islamskými teroristami, vrátane členov bin Ládinovej organizácie Al Kajdá. Podľa Woolseyho sa na výrobe a rozosielaní antraxového prášku pravdepodobne podieľa nejaký štát: Hlavným podozrivým je pritom Irak, vzhľadom na dlhoročné skúsenosti Saddámovho režimu s vývojom a výrobou biologických a chemických zbraní.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...