Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       29. október 2001 Postoje Bieleho domu a Kremľa k zmluve ABM Fedor Sutoris, Washington Náš americký spolupracovník hovorí o výhľadoch na americko-ruské porozumenie o potrebách obrany pred terorizmom. Bezpečnostná poradkyňa Bieleho domu Condoleezza Riceová sa nazdáva, že Kremeľ prestáva pokladať americký plán protiraketovej obrany za ohrozenie. Na druhej strane Biely dom odložil testy protiraketového systému pripravené na október. Jeden z najspornejších bodov americko-ruských vzťahov sa po septembrovom teroristickom útoku na USA a ruskej ochote na boji proti terorizmu spolupracovať zrejme presunul z verejnej argumentácie do tichšej diplomacie. Bezpečnostná poradkyňa Riceová v rozhovore pre denník New York Times povedala, že mesiace úsilia presvedčiť Rusko o potrebe protiraketovej obrany začínajú prinášať výsledky. Denník z neoficiálnych vyjadrení politikov usudzuje, že Kremeľ možno vyjadrí súhlas s pokusmi, aké by Zmluvu o protibalistických raketách ABM porušili, a na druhej strane Biely dom možno oddiali jej vypovedanie. Odložené októbrové testy ju nemuseli porušiť, ale Pentagon oznámil už začiatkom leta, že sa blíži potreba aj takých pokusov. Zmluva ABM obe krajiny zaväzuje, aby nekonali v rozpore s ňou nejmenej 6 mesiacov po jej vypovedaní. Podľa Pentagonu sa vypovedanie očakávalo koncom tohto roka. Ruský prezident Vladimir Putin priletí na návštevu USA o necelé 3 týždne a dovtedy majú pokračovať intenzívne konzultácie. Kremeľ síce uviedol, že Putin v sobotu s čínskym viceprezidentom a pravdepodobným budúcim šéfom čínskej komunistickej strany Chu Ťintaom o Zmluve ABM hovorili ako o základnom kameni stability, no verejne o tom Putin nič nepovedal a ani odloženie amerického pokusu nevyužil na argumentáciu o nepotrebnosti protiraketového systému, ako by sa to na základe jeho doterajšieho postupu dalo očakávať. Je možné, že Kremeľ po teroristickom útoku v USA niektoré názory na potreby obrany prehodnocuje. Moskva možno začína vidieť, že nebezpečenstvo pre Rusko nepredstavuje demokratické NATO, ale chaos v bezprostrednom susedstve — a to nielen v Strednej Ázii a Zakaukazsku. Začiatkom októbra napríklad zažili ruské výzvedné služby závažné fiasko, keď nevedeli niekoľko dní potvrdiť, že ruské lietadlo nad Čiernym morom zostrelila omylom ukrajinská raketa, kým Pentagon to Moskve oznámil už niekoľko hodín po incidente. A hoci americkí diplomati uvádzajú, že by nešlo o nejakú priamočiaru odmenu Moskve za ne-vyvolávanie neistoty v západnej Európe kritikou protiraketovej obrany, Kremeľ môže vidieť motiváciu aj vo väčšom záujme prezidenta Georgea Busha s Ruskom spolupracovať. Mohlo by k tomu patriť napríklad nepriame odpustenie časti ruského dlhu Spojeným štátom, ako to navrhli senátori Richard Lugar a Joseph Biden — využitím na opatrenia Moskvy proti úniku materiálu a technológie na výrobu zbraní hromadného ničenia.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...