Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       30. október 2001 Ramadán – možná dilema pre Spojené štáty Miroslav Neoveský S blížiacim sa Ramadánom, pôstnym, či „svätým“ mesiacom moslimov, sa Spojené štáty a ich vojenskí stratégovia ocitávajú zoči-voči dileme. Majú pokračovať vo vojenských operáciách proti cieľom Talibanu v Afganistane a riskovať rozjatrenie moslimov sveta, alebo ju prerušiť s ohľadom na ich náboženské cítenie? Podľa mesačného cyklu sa Ramadán začne tohto roku 17. novembra, teda o necelé tri týždne. A tak nečudo, že americkí stratégovia a plánovači vojenských operácií zvažujú viaceré alternatívy. Osobitne po výrokoch predstaviteľov viacerých islamských štátov. Tak napríklad člen saudskej kráľovskej rodiny a vydavateľ novín Al Rijád , princ Turki as-Sudairi, v interview pre denník Wall Street Journal poukázal na dôležitosť Ramadánu a na okolnosť, že osobitne počas mesačného pôstu sú emócie zvlášť vybičované a podpora islamských skupín je silnejšia. Ako povedal doslova: „Niektoré vlády by mohli byť zvrhnuté“ a za ohniská možných nepokojov označil najmä Pakistan a Indonéziu. Osobitne znepokojene hovoril o možnom vypuknutí občianskej vojny v Pakistane. Dôsledky by boli nepredvídateľné. Aj pakistanský prezident, generál Pervez Mušaráf vyslovil nádej, že súčasné operácie v Afganistane sa do začiatku Ramadánu skončia. V to isté dúfajú mnohí Afganci, ako napríklad Rahmatuláh Musagázi , úradujúci predseda Afganského frontu národného oslobodenia, ktorý vznikol už v roku 1979 po sovietskej invázii a je súčasťou protitalibanskej severnej aliancie. Okrem iného povedal: AUDIO „Dúfam, že pred Ramadánom vstúpime do Kábulu. Ale jediné v čo dúfam a za čo sa modlím je, aby sa pred Ramadánom skončilo bombardovanie. Napokon to povedali aj prezident Pervez Mušaráf a minister zahraničných vecí Colin Powell. Dúfam, že čím skôr, tým lepšie.“ Americký minister zahraničných vecí však upozornil, že nevylučuje pokračovanie vojenských operácií počas Ramadánu, aj keď zároveň vyjadril nádej, že Spojené štáty dovtedy dosiahnu splnenie vojenských úloh. Minister obrany Donald Rumsfeld však už minulý týždeň na jednej z tlačových konferencií poukázal na okolnosť, že „história je plná príkladov keď moslimské štáty bojovali proti sebe, alebo proti iným počas rôznych náboženských sviatkov a historicky im to vôbec nevadilo.“ Minister Rumsfeld mal pravdu. Tak napríklad v roku 624 prorok Mohamed sám bojoval počas Ramadánu pri znovu dobití Mekky. V novšej histórii spomeňme rok 1973, keď počas Ramadánu egyptský prezident Anvar Sadat začal vojnu proti Izraelu. V osemdesiatych rokoch Irán a Irak v osemročnej vojne bojovali neprestajne aj počas Ramadánu. Raz iracký prezident Saddam Hussejn ponúkol uzavretie prímeria na obdobie Ramadánu, ale iránsky ajatoláh Chomejní ponuku odmietol. A napokon v Afganistane samotnom, počas bojov so sovietskymi vojskami v osemdesiatych rokoch afganskí mudžahídi ani raz neprestali bojovať ani počas Ramadánu. Tu možno uviesť iba jeden príklad zastavenia bojov, aby moslimi mohli osláviť ich sviatky v pokoji. Bolo to v roku 1999 keď sa vládnuci Taliban a opozícia dohodli na prímerí počas Ramadánu. Či ho však aj dodržiavali, to je dodnes nejasné. Podľa branného experta Charlesa Heymana z londýnskej vydavateľskej skupiny Jane´s Defense by mohol byť pre americké ozbrojené sily rozhodujúcejším faktorom než Ramadán, skorý príchod zimy. To spolu s Ramadánom stavia amerických vojenských plánovačov pred neľahkú voľbu. AUDIO „Z vojensko-strategického hľadiska je príchod zimy problémom, s ktorým sa budú musieť popasovať. Zima zníži počet vojenských operácií tak zo vzduchu, ako aj pozemných. To, čo tu máme je však viac ako len súčet dvoch problémov. Nie sú to nevyhnutne neprekonateľné prekážky, ale znázorňujú rozsah problému. Budú teda musieť rozhodnúť jednak, čo urobia cez Ramadán a ako pokračovať v operáciách v zime. Ja osobne sa domnievam, že počas zimy budú musieť rozsah operácií obmedziť.“ Takže, naozaj možno na tomto mieste iba konštatovať, americkí vojenskí stratégovia stoja pred neľahkou voľbou. ––-		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...