Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       31. október 2001 Nové protiteroristické zákony v Spojených štátoch Katarína Solíková Kongres Spojených štátov amerických schválil legislatívu, ktorú prezident George W. Bush požadoval kvôli zefektívneniu boja proti terorizmu. Niektorí pozorovatelia sa však obávajú, že tieto nové opatrenia poskytujú príliš veľkú moc výkonným orgánom. Iní si zase myslia, že tieto obavy sú prehnané. Príspevok pripravila Katarína Solíková. Kongres Spojených štátov amerických schválil balíček zákonov, ktoré poskytujú federálnym zákonom väčšie právomoci v boji proti terorizmu. Prezident George Bush to uvítal slovami: AUDIO „Dnes sme urobili významný krok vpred v boji proti teroristom, ale zároveň sme uchránili ústavné práva pre všetkých Amričanov. Mojím podpisom poskytnú tieto zákony spravodajským službám a výkonným orgánom nové prostriedky pre boj s nebezpečenstvom, ktoré nás ohrozuje.“ Vráťme sa však trochu naspäť. 11. septembra teroristi zaútočili na New York a Washington. Dva týždne na to poslal prezident George W. Bush generálneho prokurátora Johna Ashcrofta na Capitol Hill, aby požiadal Senát a Snemovňu reprezentantov o urýchlené prijatie zákonov, ktoré by zabezpečili nové právomoci pre výkonné orgány. Teraz, o štyri týždne neskôr, Kongres prijal zákony o nových technológiách. Nová legislatíva sa zaoberá tiež hospodárskou kriminalitou. Teroristi totiž využívajú aj pranie špinavých peňazí na financovania a zakrytie svojich aktivít. Najspornejším bodom v novej legislatíve bola zvýšená právomoc výkonných orgánov sledovať podozrivé osoby prostredníctvom odpočúvania telefónov, mobilných telefónov a sledovaním ich komunikácie na internete. Túto zmenu v zákonoch navrhla už vláda Billa Clintona, ale Kongres ju zamietol s tým, že by federálna vláda získala príliš veľkú právomoc. Niektorí pozorovatelia hovoria, že snemovňa prijala tieto nové zákony aj na základe zásielok s antraxom, doručených do Kongresu a na ďalšie miesta. Desiatky ľudí prišli s antraxom do kontaktu. Dvaja poštoví pracovníci vo Washingtone ochoreli a zomreli. Obidvaja boli zamestnaní v oddelení, ktoré triedi poštu pre Kongres. Časť americkej verejnosti sa obáva, že nové zákony príliš zasiahnu do osobných slobôd obyvateľov. Niektorí naopak nepovažujú zmeny v systéme za škodlivé. Napríklad Tyler Anbinder , profesor histórie na Univerzite Georgea Washingtona vo Washingtone, hovorí, že v období vojny sa málokedy prijal nejaký zlý zákon. Obmedzenie osobných slobôd Američanov počas vojen bolo chybou polície a zlých sudcov, ale nie samotných zákonov. AUDIO „Problém nebol v zákonoch. Problém bol vo výkonných orgánoch, ktoré prekračovali hranice svojich právomocí v mene národnej bezpečnosti. Obyčajne zákony v takýchto prípadoch obsahujú určité poistky ale aj predpoklad, že súdne orgány budú rozhodovať o prideľovaní rôznych právomocí a tak ďalej.“ Podľa doteraz platných zákonov mohli výkonné orgány zastaviť človeka a požiadať ho o preukázanie totožnosti, až keď boli schopné presvedčiť sudcu, že mali dôvodné podozrenie, že dotyčný spáchal nejaký trestný čin. A celý trestný systém sa musí prísne pridržiavať presne určených postupov, aby sa obžalovanému zabezpečil spravodlivý súd. Ozývajú sa však aj hlasy, ktoré žiadajú, aby sa ďalšími zmenami v zákonoch upravili podmienky aj pre prisťahovalectvo. Americký federalistický systém by však musel previesť niektoré právomoci na centrálnu vládu. V tejto súvislosti sa uvažuje napríklad o zavedení národných identifikačných preukazov. Larry Sabato , politický analytik z Univerzity vo Virginii, sa domnieva, že zavedenie týchto preukazov by nebolo protiústavné. AUDIO „Neviem, či by to ale vyriešilo tento problém. Problém prisťahovalectva sa totiž spája s nedostatočnou kontrolou na hraniciach a potom i na území našej krajiny. Ľudia k nám prídu a my jednoducho nevieme, kde sú, čo robia a nesledujeme ich ani, keď im vyprší vízum. Toto sa naozaj musí zmeniť.“ Aj v záujme toho, aby ľudia s nekalými úmyslami nemohli zneužívať výhody otvorenej spoločnosti, nariadil prezident Bush vytvorenie osobitne komisie, ktorá sa od včerajška týmito otázkami bude urýchlene zaoberať. Úlohou komisie nie je obmedziť prisťahovalectvo, ale zabezpečiť, aby sa do krajiny nedostali živly, akými tí, čo sa 11. septembra lietadlami, zmenenými na zbrane hromadného ničenia, dopustili masovej vraždy takmer päť tisíc ľudí. Občania Spojených štátov amerických si vždy veľmi zakladali na demokratických zákonoch svojej krajiny. No po septembrových útokoch boli nútení prehodnotiť svoj postoj. Kvôli bezpečnosti budú musieť obmedziť určité osobné slobody. Nové pozmeňujúce zákony však určite neporušia práva zaručované ústavou.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...