Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       31. október 2001 Islamský extrémizmus má korene v politickom útlaku Gabriel Sedlák Pri hľadaní koreňov islamského extrémizmu v arabskom svete upriamujú analytici pozornosť na obmedzenia politického života, ktoré sú typické pre tieto autokratické režimy. Ako vyplýva z nasledujúciceho príspevku, pri nedostatku šancí pre skutočnú opozíciu hľadajú mnohí aktivisti útočisko v relatívne otvorenej oblasti, ktorou je náboženstvo. V politickom živote arabského sveta má islam veľmi malú konkurenciu. Pri neexistencii skutočných politických strán, obmedzených možnostiach pre činnosť opozície a nie úplne slobodných médiách sa miestom, kde sa robí politika, stáva mešita. V prípade fundamentalistických organizácií pritom nezostáva iba pri rečiach. Organizácie ako Moslimské bratsko, či Hamas a Hizballáh zabezpečujú rôzne sociálne služby, zdravotnícku starostlivosť, právne poradenstvo alebo dočasné ubyvatovanie. Tieto skupiny, často obmedzujúce slobody, akoby nahrádzali občiansku spoločnosť. Podľa Širín Hunterovej, riaditeľky islamského programu pri washingtonskom Centre pre strategické a medzinárodné štúdie, dochádza pod vplyvom extrémistických skupín, založených na islame, k politizácii viery. Ako Hunterová dodáva, tieto skupiny majú na ľudí veľký vplyv, pretože samotná politika je v arabskej spoločnosti všeobecne zakázaná. AUDIO: “Keďže možnosti vyslovovať kritiku na adresu systému či vládcu sú obmedzené a kultúra je veľmi silno založená na islame, je pravdepodobné, že politický odpor bude vyjadrený v náboženskej rétorike. A pretože uvažovanie ľudí, osobitne tých z nižších vrstiev, je formované islamom, sú zjavne vnímavejší voči tým teóriám, ktoré využívajú extrémisti na vysvetlenie ich životných podmienok a krívd prostredníctvom islamskej symboliky a slovníka.” Hunterová priznáva, že v islamskom svete existuje niekoľko demokracií – popri Turecku je to čiastočne Irán, kde reformistická vláda naráža na obmedzenia režimu, postaveného na náboženských štruktúrach – pričom v ďalších krajinách tiež dochádza k pokusom o otvorenie spoločnosti. Ako však dodáva, režimy v tejto časti sveta netolerujú skutočnú politickú opozíciu. Osobitne pritom Hunterová poukazuje na Blízky východ. Šerif El-Šobaši, ktorý je vydavateľom európskej verzie egyptského týždenníka Al-Ahram, však tvrdí, že politické represie nie sú hlavnou príčinou toho, prečo sa extrémizmu na Blízkom východe darí. AUDIO: “Ak sa chcete pozrieť špeciálne na Blízky východ, najdôležitejšou vecou je podľa mňa to, že obyvatelia tamojších krajín sa cítia byť veľmi frustrovaní a ponížení tým, čo sa deje a čo sa stalo za posledných zhruba 50 rokov. Ich režimy im sľúbili, že sa dočkajú prosperity a že po získaní nezávislosti budú všetky problémy vyriešené. A to sa nestalo.” Ďalším dôvodom existencie extrémistov na Blízkom východe a zároveň ich nepriateľom je podľa Al-Šobašiho nadržiavanie Spojených štátov Izraelu v jeho spore s Palestínčanmi. Ako Šerif Al-Šobaši zdôraznil, islamskí fundamentalisti a extrémisti veria, že majú právo byť pri moci a že ich krajiny sa majú riadiť podľa islamského práva. Samozrejme tak, ako ho chápu oni. A to je podľa Al-Šobašiho problém, keďže islam je náboženstvo a nie politická strana. AUDIO: “Islam je náboženstvo a je to veľmi dôležité a veľké náboženstvo. Nevzniklo však preto, aby poskytovalo riešenia pre politické a ekonomické problémy. Preto si myslím, že extrémisti – osobitne teraz po septembrových teroristických útokoch na Spojené štáty – sú v defenzíve.”		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...