[Slovenske Vysielanie]
  [kontakty]   [realaudio]   [archiv]  


[podrobne vyhladavanie]

[domaca politika]
[ekonomika]
[spolocnost]
[uzemna reforma]
[slovensko a eu]
[rozsirovanie nato]
[spojene staty]
[europska politika]
[host slobodnej europy]
[rusko]
[svet]


[partnerske stanice]
[KIKS]
[frontinus]
[N RADIO]

[AKO NAS MOZETE POCUVAT]
[REAL AUDIO]
[VYSIELACA STRUKTARA]
[VYSIELANIE NA SATELITE]

[IN ENGLISH]
[RFE/RL HOMEPAGE]
[RFE/RL NEWSLINE]

Hlas Ameriky
 
Dnes je pondelok, 7. júl 2008


[poslat]    [tlac]   



7. november 2001

Americké hospodárstvo a vojna proti teroru

Fedor Sutoris

Náš americký spolupracovník hovorí o americkom hospodárstve a náznakoch sporu medzi Bielym domom a Kongresom o spôsobe, ako hospodárstvu pomôcť a zaručiť účelnosť ďalších výdavkov na boj proti terorizmu.

Keď bola naposledy úroková sadzba v Spojených štátoch tak nízka ako dnes, vyše polovice Američanov ešte nebolo na svete. Po jej včerajšom znížení o pol percenta na 2% pritom Centrálna banka dala na javo, že ak sa hospodárstvo nezačne spamätávať, je odhodlaná ísť na decembrovom zasadaní ešte nižšie. Už desiate tohoročné zníženie krátkodobých úrokov privítala tak newyorská burza, ako aj Washington. Americkí politici vidia, že predpovede Paríža a Berlína o stabilnosti západoeurópskeho hospodárstva a jeho schopnosti byť vo svete oporou sa nesplnili, a tak sú Spojené štáty v úsilí oživiť svoju a tým aj svetovú ekonomiku odkázané na vlastné zdroje.

Centrálna banka vo výhľade do budúcnosti poukázala na to, že hospodársky rast sa spomaľuje už od minulého roka a že podľa predbežných údajov v poslednom štvrťroku hospodárska aktivita dokonca poklesla. V takejto situácii navyše prišiel úder septembrových teroristických útokov s nasledovným poklesom dopytu. V predchádzajúcich mesiacoch pritom bol pretrvávajúci záujem Američanov nakupovať jeden z hlavných zdrojov optimizmu niektorých ekonómov.

Podľa odborníkov trvá 6 až 9 mesiacov, kým sa nižšia úroková sadzba prejaví, čo znamená, že v dohľadnom čase by mohli začať účinkovať zníženia úrokov zo začiatku roka. Druhý zdroj oživenia sa usiluje zaistiť Biely dom. Vzniklo tak určité napätie s Kongresom, ktorý navrhuje vyššie sumy na opatrenia proti terorizmu. Hoci takéto zvýšenie federálnych výdavkov by mohlo tiež znamenať určitý hospodársky stimul, prezident George Bush pokladá za vhodnejšie ďalej znižovať dane a obáva sa, že by na to po nových výdavkoch navrhovaných Kongresom nezostali fondy. Skupinu poslancov na stretnutí v Bielom dome varoval, že v prípade potreby je pripravený ich návrhy vetovať.

Kongres hneď v prvých dňoch po septembrovom útoku schválil na boj proti terorizmu 40 miliárd dolárov. Podľa Bieleho domu sa z nej zatiaľ využilo ledva 10% a Bush navyše na tieto účely už požiadal o ďalších 20 miliárd. Preto podľa neho pred novými návrhmi treba počkať na reálnejšie vyčíslenie budúcich nákladov. O ďalších sumách by sa malo diskutovať až potom.

Niekoľkým poslancom Bushovej Republikánskej strany jeho stanovisko vyhovelo, no Biely dom bude musieť presviedčať nielen opozíciu, ale aj veľký počet republikánov, pretože pri terajších náladách bude zrejme väčšie výdavky na ozbrojené sily a vyšetrovacie úrady podporovať významná časť voličov oboch strán.
Fedor Sutoris, Washington


[archiv]



[special promo]
Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko


[slobodka promo]
Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...


[hore]
e-mail print