Hlas Ameriky	Dnes je streda, 23. júl 2008       7. november 2001 Nakoľko vážna je hrozba teroristického jadrového útoku? Gabriel Sedlák V čase, keď v Afganistane pokračuje operácia Trvalá sloboda a doma Američania čelia bioterorizmu v podobe antraxu, rastú obavy z toho, že skutočnou hrozbou by sa mohol stať relikt Studenej vojny, jadrová bomba. Americký prezident George Bush včera po prvýkrát varoval pred snahou Usamu bin Ládina a jeho teroristickej siete Al-Kajda získať jadrové zbrane. Táto hrozba vstupuje vážnejšie na scénu v podstate po prvýkrát od skončenia studenej vojny, počas ktorej sa dva svety, rozdelené železnou oponou, týmto druhom zbraní permanentne ohrozovali. O zámeroch bin Ládina, ktorý je hlavným podozrivým z prípravy septembrových teroristických útokov na americké mestá, George Bush povedal. AUDIO: “Oznámil, že je to jeho úmysel, a som presvedčený, že to musíme brať vážne. Urobíme všetko pre to, aby bin Ládin nezískal prostriedky na šírenie zbraní hromadného ničenia. Ak ich ešte nemá, postaráme sa o to, aby ich nezískal. Ak nimi už disponuje, zabezpečíme, že ich nebude šíriť.“ Zmienka o nukleárnej hrozbe núti pripomenúť, že krajinou, ktorá by mohla byť schopná vyvinúť jadrovú zbraň a zaútočiť ňou na Spojené štáty, je Irak. A to je už iba krok k tomu, aby sa k materiálom, potrebným na prípravu jadrovej zbrane, dostali ľudia z Al-Kajdy. Napriek tomu však majú odborníci pochybnosti o schopnosti teroristov získať takú sofistikovanú zbraň, akú by pre dosiahnutie svojho cieľa potrebovali. Slovo má spolupracovníčka washingtonskej Carnegieho nadácie pre medzinárodný mier Rose Gottemoellerová. AUDIO: „Úprimne si myslím, že nie je veľmi pravdepodobné, že by disponovali hotovými nukleárnymi zbraňami. To znamená, že by boli schopní zasiahnuť jadrovou zbraňou nejaký cieľ tu v Spojených štátoch. Je pomerne technicky zložité dosiahnuť jadrový výbuch.“ Bez ohľadu na tieto slová však niektorí experti varujú pred hoci len primitívnou formou nukleárneho nebezpečenstva. Tým by mohlo byť rozptýlenie rádioaktívnych látok konvenčnými zbraňami. Témou sa pred niekoľkými dňami zaoberali aj účastníci konferencie, ktorá sa uskutočnila v sídle Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu vo Viedni. Jedným z nich bol Gavin Cameron z Británie. Pripomenul, že nebezpečenstvo jadrového výbuchu bolo aktuálne už 11. septembra, keď štvrté z unesených lietadiel, smerujúce na Washington, letelo tak nízko, že mohlo mať namierené na jednu z troch jadrových elektrární v oblasti. Ako je známe, lietadlo sa nakoniec zrútilo. Šéf agentúry Mohamed ElBaradei v súvislosti s názormi na stupeň rizika, že jadrovými zbraňami môžu disponovať teroristi, ktoré sa samozrejme rôznili, na konferencii okrem iného vyhlásil. AUDIO: „Potrebujeme prijať preventívne opatrenia. Nechceme šíriť paniku, naopak, ale tvrdíme, že musíme byť pripravení a je dôležité prijať preventívne kroky. Prosto s tým musíme rátať. To je, myslím, rozhodujúce.“ Ďalšou cestou, akou by sa jadrové zbrane mohli dostať do nepovolaných rúk, by mohol byť prevrat v Pakistane. Tento sused Afganistanu, ktorý je vo vojne proti terorizmu kľúčovým spojencom Západu, jadrové zbrane už má. A práve nesúhlas pakistanskej verejnosti so spoluprácou s Washingtonom v boji proti afganskému vládnemu Talibanu vyvoláva otázku možného pádu súčasnej vlády prezidenta Perveza Mušarafa. Toto riziko však odmieta americký minister obrany Donald Rumsfeld. AUDIO: „Ľudia a štáty, ktoré disponujú nukleárnymi zbraňami, venovali množstvo času, peňazí a úsilia na to, aby ich získali, a preto majú snahu udržať si nad nimi kontrolu. A záleží im na tom, aby boli tieto zbrane zabezpečené.“		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...