|
|
| |
|
Dnes je štvrtok, 24. júl 2008 |

|
|

|
9. november 2001
|
Protesty v Pakistane, Mušaraf v Spojených štátoch
|
Jaroslav Rozsíval
|
Krátko po začatí amerických leteckých útokov proti Afganistanu sa vo viacerých pakistanských mestách konali protestné demonštrácie. Pri násilných zrážkach s políciou prišli dnes v Pakistane o život traja ľudia.
Na pozadí intenzívnej diplomatickej ofenzívy pakistanského prezidenta generála Pervíza Mušarafa, ktorý dnes pricestoval do Spojených štátov, sa dnes v Pakistane odohrali ďalšie násilné zrážky pro-talibanských demonštrantov s pakistanskou políciou. Napriek veľkej snahe radikálnych islamských strán vyvolať v Pakistane rozsiahle protiamerické protesty a štrajky, sa táto snaha zatiaľ nestretáva s očakávanou podporou verejnosti, skôr naopak: Protesty, organizované radikálnymi náboženskými politickými skupinami sa samozrejme sústreďujú najmä na juh a juhozápad Pakistanu, kde takisto, ako v južnom Afganistane, žijú etnickí Paštúni, teda tam, kde je prílev a vplyv afganských utečencov najväčší: Náš vyslaný dopisovateľ Charles Recknagel informuje, že intenzita protestov v juhozápadnom meste Kveta už medzitým výrazne ochabla: Ich hlavným dôvodom je dnes už iba zvýšená prítomnosť bezpečnostných síl v okolí mesta a – čo je mimoriadne pozoruhodné – odpor voči militantným demonštrantom, ktorí tu pred mesiacom vyvolali krvavé zrážky.
Militantné skupiny islamistov, získavajúce podporu v najchudobnejších častiach spoločnosti, narazili na odpor pakistanských nacionalistických strán, ktoré sa v snahe zastaviť násilné protesty spojili s najväčšími politickými stranami Pakistanu, Moslimskou Ligou bývalého premiéra Šarífa a Ľudovou stranou ex-premiérky Bhuttovej. K týmto politickým subjektom sa dnes pridali balučistanská Národná strana a paštúnska strana Milli Awami, ktoré vyzvali na pokojné demonštrácie proti americkým náletom, a to z humanitných dôvodov. Predseda balučistanskej študentskej organizácie Mehrab Baloč k tomu dodáva:
AUDIO: "Národné strany sa snažili mobilizovať verejnú mienku proti násilným protestom náboženských strán a vláda takisto sprísnila bezpečnostné opatrenia, preto už v posledných týždňoch nedošlo k žiadnym škodám."
Celková sila protiamerických protestov dosiahla napriek hrozivo vyzerajúcim obrázkom v televíznych reportážach najväčší počet účastníkov vo veľkomeste Karáčí, kde sa pred troma týždňami zišlo asi 20 tisíc protestujúcich. V Karáčí žije približne 12 miliónov ľudí.
Dnešný pokus asi tisícky religióznych demonštrantov prerušiť dopravné spojenie medzi juhom a severom Pakistanu v meste Dera Gazi Chan sa skončil tragicky: V snahe rozptýliť neodbytných demonštrantov spustila polícia paľbu: Na mieste zahynuli traja prívrženci radikálnej strany Džamiat Ulamaj Islam. V juhopakistanskom Pešavare polícia zase zatkla 130 členov tzv. Afganskej obrannej rady, aby im zabránila v účasti na demonštráciách, ktorých cieľom bolo vyvolať v krajine generálny štrajk. Vláda prezidenta Mušarafa vyhlásila dokonca preventívne na piatok deň voľna. Predseda spomínanej Afganskej obrannej rady, ktorá zlučuje asi 35 moslimských organizácii, Maulana Samiul Hak, vyzval prezidenta Mušarafa, aby odstúpil. Mušaraf však napriek tomu pristál po bezprecedentnej diplomatickej dvojdňovej ceste okolo sveta v New Yorku, kde sa má zúčastniť na mimoriadnom zasadnutí Valného zhromaždenia OSN. Zároveň by mal rokovať aj s americkým prezidentom Georgeom Bushom. Téma rokovania je jasná: Perspektíva ďalšieho vojenského postupu v Afganistane. Mušaraf je pritom za čo najrýchlejšie ukončenie leteckých útokov.
Východisková situácia pakistanského prezidenta, ktorý v roku 1999 zvrhol vládu premiéra Šarífa a prevzal v krajine moc, nie je pritom závideniahodná: Z prívrženca tvrdého postupu voči Indii v spore o Kašmír a priateľa afganského islamského hnutia Taliban sa v priebehu niekoľkých mesiacov stal nielen priateľ Washingtonu, ale aj jeden z najdôležitejších spojencov Bieleho domu vo vojne proti terorizmu. Ako skonštatovala americká veľvyslankyňa v Pakistane Wendy Chamberlainová, Mušarafova politika sa od 11.septembra zmenila o 180 stupňov.
Hovorí pakistanský politický analytik Pervez Ikbal Cheema:
AUDIO: “Islamabad nemal na výber: Buď budete podporovať koalíciu proti terorizmu, alebo nie. Ak ju nepodporíte, budete ešte viac izolovaní. A stanete sa predmetom ďalších sankcií. Ekonomika je slabá a preto musíte kalkulovať.”
Spojené štáty už medzitým poskytli Pakistanu pomoc v hodnote 100 miliónov dolárov a odložili splácanie jeho dlhu v hodnote 396 miliónov. Zaviazali sa taktiež otvoriť Islamabadu menej prístupné svetové obchodné trhy a je viac ako pravdepodobné, že prispeli aj k rozhodnutiu Svetovej banky poskytnúť Pakistanu pôžičku 300 miliónov dolárov.
Je zjavné, že Mušarafova nová zahraničná politika si drží svoj kurz aj vďaka nezáujmu väčšiny pakistanského obyvateľstva o osud afganského hnutia Taliban: Príchod väčšej a intenzívnejšej utečeneckej vlny Afgancov do Pakistanu by však mohol v budúcnosti predsa len vyvolať výraznejší odpor moslimského obyvateľstva voči pro-americkej politike Mušarafovej vlády. Väčšina afganských utečencov totiž so sebou prináša aj silné protiamerické nálady: Medzi utečencami je aj veľa ranených civilistov, ktorí sa stali neúmyselnými obeťami amerických náletov a sami pritom odmietajú aktivity teroristickej organizácie Al Kajdá a Usamu bin Ládina. Hlavnou úlohou pakistanskej vlády je preto pokračovať vo viditeľnej diplomatickej aktivite na svetovej scéne a zároveň zastaviť ekonomický úpadok krajiny.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|