Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       13. november 2001 Dôsledky katastrofy letu 587 American Airlines v New Yorku Anna Rausová V pondelok otriasla Spojenými štátmi i celým svetom ďalšia tragédia. Katastrofu civilného lietadla podľa prvých informácií zapríčinila technická závada, vyšetrovanie však nie je zďaleka ukončené a tak zostáva otvorená aj možnosť teroristického činu. Letecké nešťastie opäť poukázalo na zraniteľnosť amerického leteckého priemyslu. Američania sa učia žiť s pocitom ohrozenia terorizmom. Nervy Newyorčanov, otrasené septembrovými apokalyptickými útokmi na New York a Washington, následne neznámymi listovými zásielkami s nebezpečným antraxom, podstúpili v pondelok novú skúšku. Dopravné lietadlo americkej leteckej spoločnosti American Airlines, na trase z New Yorku do Dominikánskej republiky, sa tesne po štarte zrútilo do rezidenčnej štvrti v blízkosti New Yorku. Na palube airbusu A-300 francúzskej výroby bolo spolu s posádkou 260 osôb. Niekoľko hodín po nešťastí vysoký predstaviteľ American Airlines Donald Carty uprostred vypätej atmosféry, otáznikov a momentálnych špekulácií o teroristickom útoku konštatoval: AUDIO : “Zatiaľ nemáme žiadne náznaky, čo haváriu spôsobilo. Snažili sme sa čo najrýchlejšie zorganizovať pomoc a podporu pri vyšetrovaní. Od rána som v kontakte so šéfom administratívy Bieleho domu Andrewom Cardom, starostom Giulianim a guvernérom Patakim, ako i s predstaviteľmi v Santo Domingu”. Kľúčovou otázkou, na ktorej odpoveď Američania netrpezlivo čakajú je, čo katastrofu spôsobilo. Vyšetrovanie vedie Národný úrad pre bezpečnosť dopravy, podľa ktorého predbežné dôkazy naznačujú nehodu. Ak by poukazovali na teroristický čin, vedenia by sa bol hneď ujal Federálny úrad pre vyšetrovanie. Počiatočná informácia, že príčinou bola technická závada a nie terorizmus, čiastočne pomohla upokojiť znepokojenú verejnosť. Je paradoxné, že správa o mechanickej chybe je dnes pre New York ak nie dobrou správou, tak útechou určite. Katastrofa však odhalila všadeprítomný strach, na základe ktorého operuje Usama bin Ládin a jeho kumpáni. Kontext psychického nastavenia americkej verejnosti vystihol aj komentár prezidenta Busha krátko po udalosti: AUDIO : “Je srdcervúce zdvihnúť telefón a hovoriť s priateľom, newyorským starostom Giulianim a guvernérom Patakim a znovu im vyjadrovať sústrasť a v tom istom čase ubezpečovať obyvateľov New Yorku, že federálna vláda bude reagovať tak rýchlo, ako to len bude možné”. Katastrofálny koniec letu 587 vyniesol na svetlo opäť otázku bezpečnostných opatrení na amerických letiskách. Medzinárodné letisko JFK, jedno z najfrekventovanejších v Severnej Amerike, je už dávnejšie kritizované za nedostatočné opatrenia v tomto smere. Tragédia prišla vo veľmi nevhodnom čase pre celý letecký priemysel, osobitne pre American Airlines, ktoré museli od 11. septembra zrušiť 20 000 pracovných miest. Je prirodzené, že nehoda zase zvýši nedôveru v bezpečnosť leteckej dopravy. K budovaniu dôvery by mohli prispieť legislatívci vo forme nových zákonov na sprísnenie leteckej bezpečnosti. Netreba vari ani dodávať, že v globálnej “dedine” sa obávajú lavínového efektu pasažierskej nedôvery aj popredné európske aerolínie, ktoré 11. september vo forme klesajúcich ziskov silne pocítili. Pondelkový pád airbusu A-300 môže mať na New York aj ďalšie negatívne účinky. Mesto, postihnuté historickou traumou nových, nepopísaných psychologických rozmerov, prežíva obavy z postupnej straty príjmov z obchodovania a turistického ruchu. Američania siahli po septembri hlboko do nimi samotnými nepoznaných zásob patriotizmu. Či už sa ukáže, že za pádom airbusu A-300 bol terorista alebo nešťastná náhoda, či povestný ľudský faktor, Američania musia pokračovať v zlepšovaní bezpečnosntých opatrení na vlastnom kontinente – v záujme života i zabezpečenia pokračovania hospodárskej prosperity.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...