Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       13. november 2001 Summit Bush - Putin Daniel Raus V Amerike prebieha 3-dňový summit prezidentov Spojených štátov a Ruska. Napriek tomu, že vzťahy medzi oboma krajinami sa v súčasnosti považujú za mimoriadne dobré, zrejme sa vyskytnú aj určité rozpory. Rusko už nie je superveľmocou a prechádza vážnymi hospodárskymi ťažkosťami. V čase vojny proti terorizmu existuje ale na všetko iný uhol pohľadu. Moskva je dôležitým spojencom Washingtonu a Vladimír Putin zdôrazňuje, že jeho krajina chce byť plnoprávnym partnerom na medzinárodnej scéne. Summit Georgea Busha a Vladimíra Putina sa považuje za historický, napriek tomu, že je už štvrtým stretnutím oboch predstaviteľov. Je totiž prvou oficiálnou návštevou Vladimíra Putina v Spojených štátoch, prebieha v atmosfére vojny proti terorizmu a jeho témou sú otázky, ktoré budú mať vplyv na bezpečnostné usporiadanie sveta v 21.storočí. Ide najmä o tri oblasti: protiraketová obrana, boj proti terorizmu a integrácia Ruska do západných štruktúr. Z pohľadu Spojených štátov je dôležitý súhlas Moskvy so zmenou alebo s ukončením platnosti zmluvy o protiraketovej obrane ABM. Tá pochádza z čias studenej vojny (z roku 1972) a v súčasnosti je očividne prekonaná. Už dávno proti sebe nestoja dva bloky, ale civilizovaný svet proti čoraz lepšie vyzbrojeným teroristom. Ruský prezident Putin si zrejme dobre uvedomuje, že zmluvu ABM nezachráni - Washington jasne naznačil, že v prípade nesúhlasu Moskvy by od nej aj tak odstúpil. Otázkou je teda skôr cena, za akú Rusko vymení svoj oficiálny súhlas. George Bush konštatoval, že rozdielne názory pretrvávajú, ale sú predmetom ďalších diskusií: AUDIO: „Máme rozdielne pohľady na zmluvu ABM a budeme pokračovať v dialógu, aby sme mohli vypracovať nový strategický základ, ktorý by obom krajinám umožnil vysporiadať sa s hrozbami 21.storočia“. S uvedenou oblasťou súvisí otázka znižovania počtu jadrových hlavíc. Washington urobil ústretový krok a ešte pred príchodom Putina oznámil, že chce obmedziť svoj arzenál na 1700 až 2200 hlavíc. Moskva navrhuje zníženie počtu na 1500 na každej strane (z terajších 6000). Dodajme, že demontáž ruských jadrových zbraní financuje Amerika. Druhou oblasťou v rokovaniach Busha s Putinom je vojna proti terorizmu. Ruský prezident prišiel s konkrétnymi návrhmi, čo sa týka budúceho politického usporiadania Afganistanu. Keď si uvedomíme obrovský kontrast medzi momentálne veľmi úspešnou stratégiou Washingtonu a fiaskom, ktoré zažila v Afganistane Moskva, je iba prirodzené, že Kremeľ musí prehltnúť horkú pilulku. Putin presadzuje vplyv etnických Uzbekov a Tadžikov v budúcej afganskej vláde, pretože tým by sa samozrejme zvýšil aj vplyv Ruska. Ako povedal, Pakistan musí zostať kľúčovou krajinou, ale netreba zabúdať, že sa tam na uliciach pálili americké zástavy, čo sa v Uzbekistane či Tadžikistane nestalo. Americký prezident Bush ale sleduje aj iné témy, napríklad problematickú spoluprácu Moskvy s Iránom a Irakom, najmä dodávky jadrových reaktorov, ktoré by sa dali využiť na vývoj nukleárnej zbrane. Vladimír Putin už vopred avizoval, že v tejto veci nebude prístupný argumentom Washingtonu. Problematické dodávky predstavujú značné finančné sumy, o ktoré Moskva nemieni prísť. Treťou významnou témou summitu je integrácia Ruska do západných štruktúr. Za bezbolestnú sa považuje zmena americkej legislatívy z roku 1974, podľa ktorej môže mať Rusko obchodné výhody na americkom trhu iba ak nebráni židovským obyvateľom v emigrácii do Izraela. Zrušenie legislatívy bude dôležitým krokom na ceste Moskvy do Svetovej obchodnej organizácie a prezident Bush ho prisľúbil. Bush a Putin hovorili dnes osobne o mnohých otázkach, okrem iného aj o vzťahu Ruska a Severoatlantickej aliancie. George Bush o tom povedal: AUDIO: „Budeme spolupracovať s Alianciou a jej členmi na vybudovaní nových ciest spolupráce a konzultácií medzi Ruskom a NATO“. Podľa prezidenta Busha sa hovorilo aj o vnútorných problémoch Ruska, od konfliktu v Čečensku až po problém slobody médií. Vladimír Putin ocenil dobrú atmosféru, ktorú Biely dom vytvoril, a vyjadril nádej, že vznikne nové partnerstvo medzi Washingtonom a Moskvou.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...