Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       15. november 2001 Humanitárni pracovníci v Afganistane boli oslobodení Daniel Raus Humanitárni pracovníci organizácie Shelter Now sú na slobode. Taliban ich začiatkom augusta uväznil a obvinil z šírenia kresťanstva. Za to im hrozil trest smrti. Teraz sú ale všetci v bezpečí a celá záležitosť sa zmenila na dramatický príbeh s dobrým koncom. Všetci oslobodení pracovníci organizácie Shelter Now sú presvedčení, že práve prežili zázrak. Po mesiacoch väznenia, hrozbách trestu smrti a teroristických útokoch na Spojené štáty a vypuknutí vojny proti terorizmu jednoducho nečakali, že sa zrazu otvoria dvere väzenia a oni odtiaľ odídu ako slobodní ľudia. Čakalo sa skôr, že Taliban ich bude držať ako rukojemníkov, alebo ich využije dokonca ako živé štíty pred útokmi spojencov. Vylúčiť sa nedalo ani to, že sa stanú obeťou pomsty zdecimovaných fundamentalistov, alebo že na nich bude Taliban ostentatívne demonštrovať svoju interpretáciu islamských zákonov. Šéf afganskej pobočky organizácie Shelter Now, Nemec Georg Taubmann, opísal vyslobodenie osmice zahraničných humanitárnych pracovníkov nasledovne: AUDIO: „O desiatej bolo povstanie a o jedenástej prišli Masúdovi ľudia zo Severnej aliancie, prenikli do väzenia a otvorili dvere. My sme sa báli, že je to opäť Taliban, ktorý nás zoberie do Kandaháru. Naozaj sme sa báli“. Dodajme, že ak by previezol Taliban uväznených humanitárnych pracovníkov do Kandaháru, bola by nádej na ich vyslobodenie podstatne menšia. Za zmienku stojí aj to, že istú nádej mali zadržaní ešte vo väzení v Kábule, keď sa dopočuli, že k mestu dorazila Severná Aliancia. Iskrička nádeje ale rýchlo zhasla, pretože vojaci Talibanu ich pri ústupe zobrali so sebou. Celú noc strávili v krutej zime v železnom kontajnéri a v utorok ráno boli zatvorení vo väznici v meste Ghazni, južne od Kábulu. Po hodine sa začalo bombardovanie a onedlho boli humanitárni pracovníci na slobode. Ďalšie príjemné prekvapenie ich ale ešte len čakalo. Postarali sa oň obyvatelia mesta, čo Georg Taubmann opisuje takto: AUDIO: „Vyšli sme z väzenia a prechádzali sme mestom. Ľudia vychádzali z domov, vítali nás a objímali. Všetci tlieskali, nevedeli, že vo väzení boli cudzinci, takže to pre nich bola veľká atrakcia. Všetci vyšli na ulicu a oslavovali, mávali na nás a pre všetkých ľudí to bola veľká udalosť. Bol to jeden z najväčších dní môjho života“. V blízkosti mesta potom vyzdvihli humanitárnych pracovníkov tri helikoptéry amerických špeciálnych síl. Ak sa oslobodenie zahraničných pracovníkov organizácie Shelter Now označuje slovom zázrak, dodajme, že ešte väčším zázrakom je oslobodenie jej 16-tich afganských pracovníkov. Občania Nemecka, Austrálie a Spojených štátov mali totiž predsa len akú takú ochranu, aspoň sa o ňu pokúšali západní diplomati. Osud Afgancov sa však považoval za spečatený. Keď ale Severná aliancia vstúpila do Kábulu, vo všeobecnom zmätku sa im podarilo ujsť z väzenia. Pre agentúru AFP to povedal jeden z nich, 42-ročný Muhamad Nazír. Podľa neho strávili niektorí noc vonku a iní v mešitách, teraz sú ale so svojimi rodinami. Dve Američanky (Dayana Curry a Heather Mercer), dvaja občania Austrálie (Peter Bunch a Diana Thomas) a štyria Nemci (Georg Taubmann, Katrin Jelinek, Margrit Stebner a Silke Durrkopf) sa dostali do Islamabadu, kde sa ich ujali diplomatické misie. Austrálsky konzul Alistair Adams uviedol: AUDIO: „Sú veľmi unavení. V posledných dňoch, kým vyviazli, prešli ťažkou cestou. Tešia sa na chvíľu odpočinku, návrat a radosť zo slobody“. K celej záležitosti sa vyjadril aj americký prezident George Bush: AUDIO: “Som vďačný, že sú v bezpečí, som spokojný so spôsobom, akým naša armáda viedla operácie. S radosťou oznamujem Američanom, že táto kapitola afganského príbehu sa skončila pozitívne a konštruktívne”. Dodajme, že podrobné údaje o záchrannej misii zostávajú utajené. Vynorilo sa síce množstvo špekulácií, tie sa ale zakladajú na minimálnych informáciach. Americký minister obrany Donald Rumsfeld sa obmedzil na konštatovanie, že na záchrannej akcii sa – okrem špeciálnych síl, podieľalo množstvo ľudí a „entít“. Nepochybne išlo o diplomatické iniciatívy viacerých štátov, aj úsilie humanitárnych organizácií. Nadšenie zavládlo v domovskej cirkvi Američaniek, ktoré pochádzajú z texaského Waco. Veriaci sa tam na striedačku nepretržite 24 hodín denne modlili za záchranu humanitárnych pracovníkov prakticky od ich zadržania. Takže spolu s nimi možno poznamenať, že napriek všetkej biede sa zázraky predsa len občas dejú.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...