Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       15. november 2001 Zatiaľ čo v Afganistane sa stále bojuje, OSN uvažuje o vyslaní medzinárodných síl do krajiny Gabriel Sedlák Napriek tomu, že sa moc Talibanu v Afganistane naďalej rozpadá, v krajine sa stále bojuje, a to aj na severe, ktorý je už zväčša pod kontrolou protitalibanskej Severnej aliancie. Na pôde OSN sa medzitým diskutuje o možnosti vyslania medzinárodných síl do Afganistanu. Hoci sa už pred niekoľkými dňami mohlo zdať, že protitalibanská Severná aliancia má po dobytí Kábulu severnú polovicu Afganistanu viac-menej pod kontrolou, zďaleka tak tomu nie je. Boje s talibanskými silami sú hlasené nielen z juhoafganského Kandaháru, ktorý je baštou Talibanu, ale aj z najdôležitejšieho severoafganského mesta Mazar-i-Šarif, ktoré padlo už minulý piatok. V posledných dňoch tam zomreli desiatky vojakov Severnej aliancie. A na najväčší odpor na severe narazila protitalibanská aliancia v oblasti mesta Kunduz, okolo ktorého sa rozprestiera oblasť, obývaná Paštúnmi, o podporu ktorých sa moc Talibanu opierala. Svoje pozície tam naďalej bráni prekvapujúco vysoký počet talibanských ozbrojencov – zhruba 20 tisíc. Tento počet potvrdil napríklad zástupca ministra obrany Severnej aliancie Atiquallah Baryalai, ktorý v rozhovore pre Slobodnú Európu uviedol. AUDIO: „Sú zjavne odhodlaní bojovať. Vyzvali sme ich, aby sa bezpodmienečne vzdali. Stále však zotrvávajú v odpore a v boji, osobitne cudzinci v ich radoch, ktorí prevzali velenie. Ľudí z Kunduzu zobrali ako rukojemníkov, vrátane detí, mužov a žien.“ Medzi bojovníkmi Talibanu sú podľa dostupných správ aj Arabi, Čečenci a Pakistanci. Aj tento faktor zohráva dôležitú úlohu pri úvahách o podobe budúcich medzinárodných jednotiek, ktoré by mali dohliadať na bezpečnosť v oblastiach, kontrolovaných Severnou alianciou. Bezpečnostná rada OSN včera jednomyseľne prijala rezolúciu, podľa ktorej by hlavnú úlohu pri utváraní prechodnej vlády v Afghanistane mala prevziať práve svetová organizácia. Schválený dokument zároveň otvára cestu pre vyslanie mezinárodných bezpečnostných síl do tejto krajiny. Britský veľvyslanec pri OSN Jeremy Greenstock to komentoval takto. AUDIO: “Nemyslím si, že by ste mali očakávať skoré schválenie mandátu nejakých medzinárodných jednotiek, podobných tým, aké boli vyslané do Východného Timoru či na Balkán a už vôbec nie do vojny v Perzskom zálive. Podľa mňa bude ten mandát vypracovanejší, pričom bezpečnosť bude garantovaná zo zahraničia tak, aby bola zosúladená s afganskými silami, ktoré už na mieste pôsobia.“ Svoju predstavu o budúcich mierotvorcoch v Afganistane formuloval v utorok Pervez Mušaraf, prezident susedného Pakistanu. AUDIO: “Mal by to byť istý druh záštity OSN a jej jednotiek, zložených možno aj z krajín Organizácie islamskej konferencie, čo by znamenalo, že by tam boli jednotky z moslimských krajín v záujme udržania stability a rovnováhy akéhokoľvek nového politického usporiadania v Afganistane.“ Je však rad krajín, ktoré by skôr nemali vysielať svojich vojakov do Afganistanu. Pakistan je práve jednou z nich. Krajina, ktorá stála pri zrode Talibanu a roky ho podporovala, je tŕňom v oku Severnej aliancie, ktorú tvoria predovšetkým Tadžici, Uzbekovia a Hazari. Kostru Talibanu predstavovali Paštúni, ktorí sú v Afganistane najpočetnejšou etnickou skupinou. Hovorí analytik Paul Burton. AUDIO: „Existuje mnoho dôvodov, kvôli ktorým by susedia Afganistanu nemali vysielať svojich vojakov do mierových či bezpečnostných jednotiek. Každému z nich záleží na tom, ako to v Afganitane bude vyzerať, a tieto krajiny by mohli byť obvinené zo zaujatosti.“ Burton vylúčil takisto účasť arabských štátov v medzinárodných jednotkách. Predpokladá sa totiž, že hlavne ich občania boli členmi teroristickej siete Al-Kajda Usamu bin Ládina, ktorý sám pochádza zo Saudskej Arábie. A o mnohom svedčia aj spomínané informácie o iniciatíve, ktorú v radoch jednotiek Talibanu v Kunduze prevzali islamskí fundamentalisti, či žoldnieri zo zahraničia. Okrem toho by podľa Burtona bolo ťažko predstaviteľné, aby sa v modrých prilbách OSN objavili v Afganistane ruskí vojaci, ktorí z neho v osemdesiatych rokoch chceli vytvoriť ďalší zo satelitov Sovietskeho zväzu.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...