Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       16. november 2001 Summit Bush-Putin bez kompromisu o zmluve ABM Anna Rausová Trojdňový summit Bush-Putin v Spojených štátoch sa skončil bez výraznejšieho prielomu v negatívnom postoji Moskvy k amerického plánu protiraketovej obrany. Podľa niektorých analytikov však bol summit úspechom . Svetové médiá zhodnotili takmer jednohlasne trojdňové rozhovory Georgea Busha s Vladmírom Putinom ako nezvyčajne srdečné, žoviálne, dobrosrdečné, priateľské, ako radikálny pokrok vo vzájomných vzťahoch oboch štátnikov. Nedospeli však k dohode o kľúčovej otázke pre Biely dom: o modifikácii dohody ABM z roku 1972 o protiraketovej obrane. Jej existencia je pre Washington právnou prekážkou, aby mohol vybudovať národný obranný protiraketový štít. Zahranično-politických analytikov výsledok schôdzky neprekvapil. Podľa niektorých je rast osobnej dôvery medzi Putinom a Bushom akýmsi opatrným prísľubom, že Kremeľ na zmeny ABM nakoniec pristúpi. Za veľký úspech sa považuje Bushov oznam o jednostrannom znížení amerického jadrového arzenálu: AUDIO : „Obaja sme prisľúbili zníženie počtu jadrových zbraní, škodlivých zbraní, aby bol tento svet bezpečnejší. Hovoríme o spôsoboch spolupráce v boji proti terorizmu. Diskutujeme o spôsoboch, akými môžu naše ekonomiky spolu rásť, reč je o našom novom vzťahu“. Putin zopakoval odmietavé stanovisko meniť čokoľvek na zmluve ABM: AUDIO :„Domnievame sa, že existujúca dohoda z roku 1972 je dostatočne pružná, aby sme ju mohli používať v našom úsilí o zvýšenie úrovne bezpečnosti pre Spojené štáty i Rusko“. Zdôraznil však, že Moskva bude aj naďalej podporovať vzťahy s Washingtonom a čo je významné, nechal otvorené dvere pre ďalšie vyjednávania s Bushom: AUDIO : „Americká administratíva má svoj vlastný prístup k riešeniu tohto problému. Nezávisle od toho, ako sa ďalší scenár odvinie, nemám pochybnosti o tom, že naše bilaterálne vzťahy sa nezhoršia zo súčasnej úrovne a že nakoniec budeme schopní dospieť k takému riešeniu, ktoré bude pre všetkých prijateľné“. O protiraketovej obrane už hovorila Clintonova administratíva, Bushov tím sa však o ňu usiluje ešte intenzívnejšie. Podľa riaditeľky sekcie Ruska a Eurázie v Centre pre strategické a medzinárodné štúdie vo Washingtone Celeste Wallanderovej Biely dom nakoniec od zmluvy jednostranne odstúpi, využijúc jej príslušnú klauzulu: AUDIO : "Rozumní ľudia ruskej administratívy rozumejú, že ak nedôjde k revízii zmluvy ABM, ktorá umožní Spojeným štátom testovanie a vývoj určitých systémov, Bushova administratíva zruší zmluvu a vycúva z nej“. Veľkej pozornosti sa tešil posledný deň Putinovho pobytu, kedy navštívil aj s manželkou Ľudmilou Bushov ranč v Texase a školu v Crawforde, kde im školáci kládli otázky na imprivizovanej tlačovej konferencii. Bush predviedol svojim kritikom, že má unikátnu charizmu vytvárania nielen dobrej atmosféry, ale i vzťahov, v ktorých sa aj ruský štátnik, prichádzajúci z kedysi „nepriateľského“ Kremľa, cíti uvoľnene a príjemne. V miestnej školskej telocvični dôvera medzi oboma štátnikmi kulminovala, Putin za obrovského potlesku vyhlásil, že nečakal také vrelé a domácke prijatie a že „Bush je človekom, ktorý robí to, čo hovorí“. Napriek tomu, že americký summit Bush-Putin nedosiahol podľa médií hlavný cieľ, znamenal ďalší pokrok v americko-ruských vzťahoch, ak pravda zaraďujeme do tejto kategórie pojem „dôvera“. Popri nej by mala Bushova administratíva v postoji ku Kremľu uplatňovať aj naďalej svoje princípy - v otázkach Čečenska, Iraku a ďalších. Ruské médiá si všimli predovšetkým detaily Putinovej návštevy ranču – čo sa tam jedlo, pilo, či dokonca čo mali hlavní aktéri štvrtkového „barbecue“ oblečené. Ozvali sa aj kritické hlasy voči americkým médiám, ktoré predpovedali, čo by asi Moskva mohla chcieť výmenou za podporu americkej protiteroristickej koalície. Nezavisimaja gazeta privítala Bushov prísľub zníženia jadrového arzenálu ako gesto dobrej vôle Američanov keďže Washington si z finančných dôvodov jeho udržiavanie môže dovoliť. Naopak pre ruského prezidenta, ktorý je pod značným finančným tlakom, môže byť obdobné zníženie, ktoré aj on prisľúbil, úľavou.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...