|
|
| |
|
Dnes je streda, 9. júl 2008 |

|
|

|
28. november 2001
|
Americká diskusia o rovnováhe medzi slobodou jednotlivca a ochranou spoločnosti, ktorá slobodu zaisťuje
|
Fedor Sutoris, Washington
|
Kým americké Ministerstvo spravodlivosti argumentuje v prospech prísnejších opatrení pri postupe proti podozrivým z terorizmu, časť kongresmanov chce preskúmať, či to zodpovedá americkým tradíciám ochrany obvinených, dokým sa im nedokáže vina. Blížiaci sa spor poukazuje na problém, ako zosúladiť dodržiavanie občianskych slobôd a ich účinnú ochranu pred stúpencami diktatúry.
Minister spravodlivosti John Ashcroft hovoril doteraz najpodrobnejšie o zadržaných pri pátraní po organizátoroch teroristických útokov. Z ich celkového počtu už asi 2 tretiny prepustili. Vo vyšetrovacej väzbe zostáva 603 ľudí. Minister zverejnil mená 104 osôb, voči ktorým už vzniesli obvinenia. No Ashcroft zároveň obhajoval utajovanie mien a ďalších informácií o ostatných zadržaných. Povedal, že takmer 90% z nich sú cudzinci, ktorí nemajú na pobyt v Spojených štátoch povolenie. Teroristické organizácie by podľa neho z podrobností ľahko vyčítali, akým spôsobom a ako úspešne voči nim polícia postupuje. Rovnako vysvetľoval minulotýždňové rozhodnutie prezidenta Georgea Busha, aby sa súdne procesy s nimi konali pred vojenskými tribunálmi — nielen preto, že ide o vyšetrovanie činu zodpovedajúeho vojenskému útoku zo zahraničia, ale aj v záujme utajenia práce výzvedných služieb, ktoré proti páchateľom zhromažďujú dôkazy.
Jedným z dôsledkov procesov pred vojenskými súdmi by mohlo byť, že niektoré krajiny by vzhľadom na svoje zákonodarstvo nemohli osoby zadržané na americké zatykače do Spojených štátov vydať, keby sa s nimi nemal konať verejný proces. Oznámilo to už napríklad Španielsko. No niektorí americkí poslanci sa chystajú argumentovať v prvom rade občianskymi slobodami doma. Právny výbor Senátu si na dnes predvolal námestníka ministra spravodlivosti Michaela Chertoffa a na budúci týždeň ministra Ashcrofta. Senátori chcú preskúmať, či z rozšírených práv zabrániť teroristickým útokom, ktoré Kongres prezidentovi schválil v septembri, vyplynulo aj právo nariadiť vojenské tribunály, alebo či to vyplýva z jeho iných právomocí.
Aj keď spor možno bude sčasti podfarbený politicky, je to zároveň jeden z podstatných problémov ochrany demokracie, na ktorý nie je známa jednoduchá odpoveď. Na jednej strane k dôvodom, pre ktoré je život v demokracii lepší ako v diktatúre, patrí práve vysoká miera ochrany jednotlivca — bez ohľadu na jeho názory — pred nátlakom úradov. Na druhej strane tu a v Európe práve túto ochranu pre seba využili zahraniční stúpenci útlaku na organizovanie teroru proti demokracii. Senátor prezidentovej Republikánskej strany a člen Právneho výboru Arlen Specter dnes v denníku New York Times napísal, že o takých závažných záležitostiach nemal Biely dom rozhodnúť bez diskusie s poslancami.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|