Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       29. november 2001 Senátny výbor pre súdnictvo sa zoaberal Bushovým rozhodnutím vytvoriť vojenské súdy pre podozrivých teroristov Anna Šišková Americký prezident George Bush oznámil, že splnomocňuje ministerstvo obrany, aby využilo vojenské tribunály na tajné súdne procesy s podozrivými teroristami. Američana sú hrdí na otvorený systém súdnictva, preto pre viacero z nich je Bushovo oznámenie dôvodom na diskusiu. Americký prezident George Bush využil svoje postavenie vrchného veliteľa obrojených síl a rozhodol, že podozriví teroristi budú postavení pred vojenské súdy, ktoré budú tajné a bez účasti poroty. Bushovo rozhodnutie objahoval v stredu pred senátnym výborom pre súdnictvo zástupca generálneho prokurátora Michael Chertoff. Členovia výboru sa na zámery prezidenta pozorne vypytovali a niektorí z nich neskrývali znepokojenie nad možnými dôsledkami Bushovho rozhodnutia. Jeho administratíva ale zdôraznila, že tento krok nie je bezprecedentný. Podobné tribunály vytvoril v polovici 19-teho storočia počas občianskej vojny prezident Abraham Lincoln. Počas druhej svetovej vojny ich vytvorenie nariadil aj prezident Franklin Roosevelt. Riadne musí americký prezident v otázkach súdnictvo konzultovať kongres. Napríklad každý federálny sudca musí byť schválený aj senátom, ale keďže prezident je vrchným veliteľom ozbrojených síl, nemusí žiadať senát o súhlas v otázkach týchajúcich sa obrany štátu. Niektorí členovia senátneho výboru pre súdnictvo však napriek tomu vyjadrili presvedčenie, že prezident mohol svoje rozhodnutie so senátom konzultovať - v tomto duchu prebieha po septembrových teroristických útokoch politický život vo Washingtone. Prezidentovo rozhodnutie sa niektorým senátorom zdá potenciálne kritizovateľné za pokrytectvo, keďže Spojené štáty za obdobné rozhodnutia kritizujú ostatné krajiny. Chertoff dal jednoznačne najavo, že chápe ich znepokojenie. "Členovia tohto výboru položili niekoľko dôležitých otázok ohľadom krokov, ktoré sme prijali v uplynulých týždňoch. V rámci ďalšej diskusie na pôde výboru sa rád dozviem špecifickejšie znepokojenia, rád by som však výbor ubezpečil, že to čo robíme je politicky opodstatnené a spĺňa ústavné obmedzenia." Niektorí demokrati v senáte kritizovali, že aj keď prezident nemusel v tomto rozhodnutí konzultovať kongres, mohol tak urobiť, pričom pripomenuli spoluprácu na schválení série zákonov podporujúcich boj proti terorizmu. Ďalší členovia senátneho výboru pripomenuli, že Spojené štáty, ktoré sú považované za vzor otvoreného súdnictva by mali byť ohľadom tajných vojenských súdov opatrné. Odklon od normálnych praktík by mohol, podľa nich, vyslať zlý signál do novovznikajúcich demokratických spoločností. Demokrat Edward Kennedy Chertoffovi pripomenul, že Spojené štáty kritizovali za uzatvorené vojenské súdne procesy krajiny ako Egypt, Sudán a Peru. "Kritizovali sme Barmu, Činu, Kolumbiu, Malajziu, Nigériu, Rusko a Turecka na základe podobných rozhodnutí. Teraz chceme využíť vojenské súdy my. Znepokojujúce pritom je: nerobíme presne to isté, za čo sme kritizovali iných?" Niektorí členovia výboru sa obávali aj takpovediac etnickej zaťaženosti - vyšetrovanie ľudí len kvôli ich etnickému pôvodu a občianstvu - v tomto prípade ide predovšetkým o ľudí z oblasti Blízkeho východu, alebo Afganistanu. Podľa Chertoffa by bol iný výber neefektívny. "Vieme, že bin Ladin sa rozhodol vyberať si ľudí z niektorých krajín, trénovať ich len v niektorých krajinách a dal im inštrukcie o tom o aké víza majú žiadať, alebo ako sa majú dostať do krajín, ktoré boli ich cieľom. Bolo by hlúpe nebrať tieto věci do úvahy." Nie všetci členovia výboru boli ale kritickí. Republikán Jon Kyl uviedol, že ho uráža kritika a skepsca, ktorá obklopuje prezidentovo rozhodnutie. Zdôraznil, že Američania zvolili Busha za prezidenta, pretože mu dôverovali, preto podľa neho nie je dôvod preto, aby sa neverilo, že využije vojenské súdy spravodlivo. Väčšinu času však trávil Chertoff na pôde výboru objahobou Bushovho rozhodnutia. Dodajme, že jedným z dôvodov pre toto rozhodnutie je utajenie citlivých informácií, čo by sa v bežných súdnych procesoch ťažko podarilo. Určite by ich totiž pozorne sledovali príslušníci teroristických organizácií, ktorých dopadnutie by napokon únik informácií mohol sťažiť alebo celkom zmariť.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...