Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       5. december 2001 Dočasná afganská vláda prevezme riadenie krajiny 22. decembra Gabriel Sedlák V Berlíne sa dnes začala darcovská konferencia, po skončení ktorej by malo byť jasné, s akými zahraničnými zdrojmi môže rátať budúca afganská vláda pri obnove vojnou zničenej krajiny. V tejto chvíli je jasné už aspoň to, kto bude v najbližších mesiacoch Afganistanu vládnuť. Lachdarovi Brahimimu sa splnilo želanie. Zvláštny vyslanec OSN pre Afganistan, ktorý od minulého utorka viedol pri nemeckom Bonne rozhovory o vytvorení dočasnej afganskej vlády, mohol dnes hrdo oznámiť, že konferencia bola úspešná, a dosiahnutú dohodu o niekoľko hodín neskôr predstaviť účastníkom darcovskej konferencie v Berlíne. Na území Afganistanu sa naďalej bojuje, pretože zvyšky jednotiek Talibanu a členovia teroristickej al-Kajdy Usamu bin Ládina sa odmietajú vzdať. Napriek tomu dnes ráno v prítomnosti nemeckého kancelára Gerharda Schroedera podpísali zástupcovia štyroch frakcií, zastupujúcich rôzne skupiny Afgancov doma i v exile, dohodu o vytvorení dočasnej posttalibanskej vlády. Alžírsky diplomat Lachdar Brahimi pri tejto príležitosti okrem iného uviedol. AUDIO: „Táto dohoda predstavuje vytvorenie priestoru, dočasného obdobia, počas ktorého môže afganský ľud prijať prvé z mnohých krokov, ktoré bude nutné prijať, než bude možné vytvoriť multietnickú a naozaj reprezentatívnu vládu na širokom základe.“ V dočasnej 30-člennej vláde budú – na doterajšie afganské pomery skutočne netradične – dve ženy, jedna z nich bude dokonca vicepremiérkou. Krajinu bude riadiť táto administratíva nasledujúcich šesť mesiacov, než sa zíde Loja džirga. Toto tradičné zhromaždenie zástupcov jednotlivých etník, ktoré zvolá bývalý kráľ Záhir Šáh, potom zvolí novú vládu a jej úlohou bude do dvoch rokov pripraviť novú ústavu a podmienky pre slobodné a spravodlivé voľby. To už je ale hudba vzdialenejšej budúcnosti. Výzvam tej bezprostrednej bude musieť čeliť v Nemecku vytvorený kabinet, ktorý sa ujme vlády 22. decembra. Vzhľadom na podmienky, v ktorých bude musieť pôsobiť, Lachdar Brahimi uviedol. AUDIO: „Uznávajúc, že pre dosiahnutie trvalého mieru nie sú vytvorené potrebné bezpečnostné podmienky, účastníci rozhovorov požiadali Bezpečnostnú radu OSN, aby zvážila skoré rozmiestnenie síl s mandátom OSN do Afganistanu.“ Medzinárodné jednotky by mali pôsobiť predovšetkým v metropole Kábul, kde budú mať na starosti bezpečnosť ústredných orgánov štátnej správy. Zostáva otázkou, ktoré krajiny do Afganistanu vyšlú svoje sily. Experti sa prihovárajú za vojakov z moslimských krajín, avšak z rôznych dôvodov nie susedných. Pripravenosť vyslať svoje jednotky do Afganistanu však už ponúklo napríklad aj Nemecko. Mimochodom, hoci bola organizátorom konferencie OSN, spomínané hostiteľské Nemecko podľa všetkého tiež prispelo svojou trochou. Tamojšia tlač priniesla informáciu, že šéf nemeckej diplomacie Joschka Fischer v pondelok telefonoval do Kábulu lídrovi Severnej aliancie Burhanuddinovi Rabbánímu, ktorého pred rokmi ako prezidenta Afganistanu zvrhol Taliban. Tým vraj Fischer pomohol odblokovať bonnské rozhovory, pretože na rozdiel od ostatných delegácií Severná aliancia oddaľovala schválenie zoznamu osôb, ktoré by mali zasadnúť v dočasnom kabinete. A teraz pár viet k samotnej vláde. Severná aliancia alebo novo už Zjednotený front, reprezentujúci predovšetkým severoafganské menšiny, získa podľa dohody ako sila, kontrolujúca dnes väčšinu územia Afganistanu, tri kľúčové posty: ministrov zahraničných vecí, obrany a vnútra. Všetky obsadia etnickí Tadžici, ktorí tvoria 25 percent celkovej populácie Afganistanu. Na adresu samotného Rabbáního dnes jeho kolega zo severoafganského spojenectva, staronový minister zahraničných vecí Abdulláh Abdulláh, povedal. AUDIO: „Prezidentovi Rabbánímu nie je jasné, akú úlohu by rád zohrával, ale ako bývalý prezident Afganistanu, ktorým sa stane, a líder Zjednoteného frontu bude mať samozrejme vplyv na udalosti, ktoré sú pred nami, ale aká bude jeho konkrétna rola, o tom sa zatiaľ nerozhodol.“ Tým, kto bude dočasnej vláde predsedať, je reprezentant najpočetnejšieho afganského etnika Paštúnov. Premiérom bude jeden z paštúnskych protitalibanských veliteľov Hamid Karzai, ktorý pred niekoľkými týždňami začal v okolí Kandaháru, duchovného sídla Talibanu, formovať opozičné sily. Karzai síce pred rokmi stál pri zrode Talibanu, od ktorého vlády si sľuboval zavedenie poriadku v krajine, rozvrátenej rokmi vojny, neskorší vývoj ho však sklamal. Žiadosť Talibanu, aby ho zastupoval pri OSN, Karzai v roku 1995 odmietol. Podobnú dezilúziu zažil Karzai už skôr, keď sa rozhodol opustiť post námestníka ministra zahraničných vecí vo vláde, ktorá prevzala moc po odchode sovietskych okupantov na začiatku deväťdesiatych rokov. Tento jeho odchod vtedy okrem iného znamenal napríklad aj rozchod s Rabbáním. Aj preto niektorí experti varujú pred eufóriou z dohody, dosiahnutej v Nemecku. Jedna vec je totiž dohoda prijatá pod tlakom posledných medzinárodných udalostí a zahraničia, iná potom politická prax v samostnom Afganistane. Už dnes je jasné, že potrvá istý čas, kým táto stredoázijská krajina nebude odkázaná na žiadnu pomoc spoza hraníc. Popri existenčných problémoch, ktorým čelí veľká časť afganskej spoločnosti, bude nutné odstrániť aj nezdravú rivalitu, ba často až neznášanlivosť medzi jej jednotlivými skupinami. Steven Cohen z washingtonského Brookings Institution preto hovorí. AUDIO: “Existuje niekoľko dôležitých lekcií vo svete, z ktorých je možné sa poučiť. Spôsob, akým bola sformovaná juhoafrická profesionálna armáda z belochov a černochov, by mohol poslúžiť ako model pre Afganistan.“ Zdá sa teda, že v smutných dejinách Afganistanu sa začína predsa len lepšia kapitola. Ukáže čas, či bude táto šanca využitá.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...