Hlas Ameriky	Dnes je streda, 23. júl 2008       8. december 2001 60-te výročie Pearl Harbouru a 11-ty september 2001 Miroslav Neoveský Na včerajšok, 7-ho decembra pripadlo 6O-te výročie zákerného prepadnutia americkej námornej základne Pearl Harbour na Havajských ostrovoch. New York a Pentagon sa stali cieľmi práve takého zákerného útoku 11-teho septembra tohto roku. Uvažuje Miroslav Neoveský. Asi stovka veteránov amerických ozbrojených síl, ktorí 7-meho decembra roku 1941 prežili smrtiaci útok vojenského letectva cisárskeho Japonska, sa zišla na spomienkovom akte pri pamätníku obetí nad potopenou bitevnou loďou Arizona v Pearl Harboure. Keďže pamätník je pod hladinou mora, hodením venca na hladinu si uctili pamiatku do 2.500 svojich kamarátov, ktorých tváre zostali v ich spomienkach večne mladé. Spomienkový piétny akt sa konal aj na námornej základni Norfolk vo Virginii, na palube lietadlovej lode Enterprise, ktorá sa po nasadení, ako jedno z prvých plavidiel amerického vojnového loďstva vo vojne proti terorizmu, pred nedávnom, po splnení bojových úloh, vrátila do materského prístavu. Nastúpená posádka, rodiny jej členov a skupina asi 50-tich veteránov, ktorí prežili útok na Pearl Harbour, prívítali medzi sebou hlavného veliteľa amerických ozbrojených síl, prezidenta Spojených štátov Georgea Busha .Vo svojom príhovore si jednak uctil pamätníkov osudného 7.decembra 1941 ako aj pamiatku tých, ktorí vtedy zahynuli. Zároveň sa posádke lietadlovej lode Enterprise poďakoval za skvelé plnenie bojových úloh hneď v prvých dňoch vojny proti terorizmu. Zaujal stanovisko aj k súčasnej situácii talibanského režimu v Afganistane, keď okrem iného povedal: AUDIO „Nie je to tak dávno, čo tento režim kontroloval väčšinu Afganistanu. Dnes kontroluje o nič viac, ako niekoľko jaskýň!“ Časť zásluh za to pripadá aj príkladnému plneniu úloh posádky lietadlovej lode Enterprise. Prezident Bush vo svojom príhovore vyslovil aj presvedčenie, že podobne ako sa po Pearl Harboure americký ľud rýchlo spamätal z počiatočného šoku, ktorý viedol k rozhodnosti, odhodlaniu a statočnosti, tak aj tento raz po šoku z udalostí 11.septembra tohto roku sa americký ľud zomkol a s veľkou trpezlivosťou, rozhodnosťou a odhodlaním dovedie boj proti zlu, rovnako ako v druhej svetovej vojne, aj tentoraz k víťaznému koncu. Oba dátumy, teda 7. december roku 1941, ako aj 11. september 2001 možno bez zveličovania označiť za osudové v dejinách Spojených štátov. Obe udalosti majú mnoho spoločných znakov, ale zároveň sa v mnohom odlišujú. Oba útoky boli zákerné, no zatiaľ čo v Pearl Harboure prepadli ozbrojené sily japonského cisárstva vojenskú základňu amerického vojnového loďstva na území pod americkou správou, Havaj vtedy ešte nebol štátom americkej Únie, medzinárodní teroristi, hnaní nesmiernou nenávisťou a pohŕdaním ľudskými životmi, napadli v New Yorku a v Pentagone civilné ciele. Navyše, ich zbraňami sa stali unesené civilné dopravné lietadlá s civilnými cestujúcimi na palube. Obe udalosti tiež zjednotili americký ľud okolo svojich prezidentov, ako sotva kedy v minulosti. V roku 1941 už dva roky zúrila vojna a vtedajší americký prezident Franklin Delano Roosevelt sa márne snažil presvedčiť svojich krajanov a Kongres o nesprávnosti izolacionizmu, ktorý vtedy prevládal. Pearl Harbour mu poskytol viac ako len rukolapný dôkaz. Tento raz do 11.septembra bol George Bush republikánskym prezidentom. Osobitne po jeho návšteve trosiek Svetového obchodného centra bol zrazu prezidentom všetkých Američanov, ktorí sa okolo neho zomkli a vysoko oceňujú jeho vedenie. Rozdielne sú aj dôsledky oboch udalostí. Po prepadnutí Pearl Harbouru vstúpili Spojené štáty do svetovej vojny a to hneď na dvoch frontoch – v Atlantiku a v Tichomorí. Vojny, ktorá si vyžiadala nesmierne obete aj od Američanov. Od 8. decembra 1941 začali poštári doručovať povolávacie rozkazy do každej americkej domácnosti s bojaschopnými mužmi. Aj tento raz vytiahli Spojené štáty do svetovej vojny. Avšak vojny celkom iného charakteru. Aj boje sú vedené odlišnými prostriedkami. Vtedy bolo jasne viditeľné, kto bol nepriateľ. Ten dnešný sa skrýva v temných tieňoch, v jaskyniach a dierach. Nuž a na záver už len jeden spoločný znak. Tak, ako sa po 7. decembri spred 60-tich rokov vypäli Američania k nesmiernemu úsiliu, odhodlanosti a rozhodnosti, ktoré ich napokon doviedli k víťazstvu, tak aj po jedenástom septembri tohto roku možno s pravdepodobnosťou, hraničiacou s istotou, predpokladať, že odhodlanie a rozhodnosť dnešných Američanov, neopustí až do úplnej porážky zla, ktoré medzinárodný terorizmus predstavuje. Nielen v Afganistane, ale na celom svete.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...