Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 26. júl 2008       10. december 2001 Americko-ruské vzťahy: dohody o Afganistane zatieňujú rokovania o novom charaktere NATO Milan Nič Americký minister zahraničných vecí Colin Powell v pondelok navštívil Moskvu. So svojim ruským náprotivkom Igorom Ivanovom a ruským prezidentom Vladimírom Putinom rokoval nielen o otázkach kontroly zbrojenia a budúcnosti Afganistanu, ale aj o novej podobe spolupráce Ruska so Severoatlantickou alianciou. Referuje Milan Nič. Šéf ruskej diplomacie Igor Ivanov dnes zdôraznil, že americko-ruský dialóg naberá na nebývalej intenzite na všetkých úrovniach vzájomných vzťahov. Skúsme aspoň stručne zrekapitulovať pozadie tohto procesu. Hlavným impulzom je pochopiteľne Spojenými štátmi vedená vojna proti terorizmu, v ktorej je Rusko kľúčovým spojencom. Táto vojna zásadným spôsobom zmenila strategickú mapu sveta a vzťahy medzi niektorými veľmocami. Hlavnou prioritou americkej zahraničnej politiky sa stalo zničenie medzinárodnej polovojenskej organizácie Usamu bin Ládina a stabilizácia pomerov v Afganistane, kde al-Kajdá sídlila.Washington k tomu potrebuje podporu Ruska, Pakistanu a iných krajín. Vo vzťahoch s nimi je náchylný dočasne odsunúť alebo obetovať iné záujmy. To sa naplno premieta aj do súčasného charakteru americko-ruských vzťahov. Moskva si dobre uvedomuje, akú cenu v očiach Washingtonu má jej vplyv na stredoázijské republiky a niektoré afganské skupiny. Stabilizácia Afganistanu a prípadné pokračovanie amerického ťaženia proti základniam organizácie al-Kajdá v iných krajinách (Jemen, Somálsko, Filipíny, Indonézia) stavia Moskvu do výhodnej polohy v iných otázkach bilaterálnych vzťahov s Washingtonom, kde sa ich záujmy nezhodujú a obe strany v nich budú musieť nájsť nejaký kompromis. Na prvom mieste je to dedičstvo starých zmlúv o kontrole zbrojenia ešte z čias studenej vojny a americký plán na vybudovanie protiraketovej obrany. Do tohto balíka problémov patrí aj Bushov návrh na výrazné zníženie počtu jadrových hlavíc. Putin mu chce dať charakter novej veľkej zmluvy, ktorá by upevnila medzinárodné postavenie Ruska ako veľmoci, ale Washington je v tom zatiaľ opatrný a uprednostňuje dohodu prezidentov vo forme komuniké na záver ich spoločného summitu. Šéf americkej diplomacie Colin Powell po dnešnom rokovaní so svojim ruským náprotivkom vyhlásil: AUDIO -„Ako povedal minister Ivanov, stále sa nezhodujeme v otázkach protiraketovej obrany a dohody ABM. Budeme ďalej pracovať na celom rámci obrannej i útočnej stratégie podľa pokynov našich prezidentov“. Powell však pripustil, že dohoda o obojstrannom znížení počtu jadrových hlavíc môže byť podpísaná už o pol roka počas plánovanej návštevy prezidenta Busha v Rusku. Veľmi aktuálnou otázkou, o ktorej minister Powell dnes rokoval v Moskve, je aj nový charakter vzťahov Ruska a NATO. Ministri zahraničných vecí členských krajín aliancie a Ruska sa minulý týždeň v Bruseli dohodli na vzniku nového orgánu, ktorý má prijímať spoločné rozhodnutia v bezpečnostných otázkach. Ministri v záverečnom vyhlásení uviedli, že nový mechanizmus spolupráce NATO a Ruska bude schválený na ich najbližšej schôdzke v islandskom Reykjavíku v máji budúceho roku. Dovtedy treba presne definovať povahu tohto nového orgánu a oblasti spoločných rozhodnutí. Ruská diplomacia si chce pochopiteľne zabezpečiť čo najväčší rámec spolurozhodovania po boku 19 členov NATO, a tak presadzuje čo najširší zoznam takýchto oblastí. Aktívne v tomto smere vystupuje aj Nemecko a Veľká Británia. Britský premiér Blair v novembrovom liste ruskému prezidentovi Putinovi navrhol dve oblasti spoločného rozhodovania - boj proti terorizmu a riešenie krízových situácii v Európe. Pôsobnosť nového orgánu v tejto druhej oblasti by však fakticky dávala Moskve právo veta nad ďalšími mierovými operáciami NATO na Balkáne. USA ako najdôležitejší člen aliancie v poslednej chvíli zaradili spiatočku: na bruselskej ministerskej schôdzke presadili odklad záväzného rozhodnutia v otázke pôsobnosti a spoločného orgánu s Ruskom. Vo Washingtone teraz údajne prebieha spor medzi Powellovým State Departmentom a Rumsfeldovým Pentagonom. Ministrestvo obrany na čele s Donaldom Rumsfeldom sa obáva, že široká pôsobnosť nového spoločného orgánu NATO a Ruska by mohla v konečnom dôsledku ohroziť akcieschopnosť aliancie. Americko-ruské vzťahy teda majú ďaleko k absolútnej zhode v zásadných otázkach mimo Afganistanu. Keďže vzťahy medzi veľmocami sa riadia logikou niečo za niečo, začína byť ťažké rozlišovať, kde sa končia dohody o Afganistane a kde sa začína rokovať o dohodách v iných otázkach. Pre Slovensko z toho plynie varovanie - zatiaľ čo sa bude doma maximálne sústreďovať na prípravu vstupu do NATO, môže mu uniknúť, že na medzinárodnej scéne sa pripravuje zmena jeho charakteru.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...