Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       11. december 2001 Diskusia o oprávnenosti prísnejších protiteroristických opatrení v Spojených štátoch Eva Rajecká Pred necelým mesiacom nariadil americký prezident Bush ministerstvu obrany, aby začalo pripravovať založenie zvláštnych vojenských komisií, ktoré by súdili cudzích štátnych príslušníkov obžalovaných z vojnových zločinov v súvislosti s teroristickými útokmi na New York a Washington z 11. septembra. Toto nariadenie vychádza z ústavných právomocí amerického prezidenta, ktoré mu umožňujú v časoch mimoriadneho ohrozenia bezpečnosti štátu prijať výnimočné, vojnové opatrenia. V štáte, ktorý patrí už dlhé desaťročia k najväčšej bašte slobodného, demokratického sveta, v ktorom vyvoláva aj ten najmenší zásah do občianskych slobôd obrovské vlny protestov, sa po Bushovom nariadení okamžite proti sebe postavili dva tábory: obhajcovia nutnosti vojenských komisií, ktoré budú de facto vojenskými tribunálmi a odporcovia, ktorí hovoria, že to povedie k porušovaniu ľudských práv, vyplývajúcich z americkej ústavy. K uvážlivým obhajcom rozhodnutia prezidenta Busha patrí odborník na americké ústavné právo Walter Berns z politologického výskumného ústavu vo Washingtone, ktorý odmieta tvrdenie, že vojenské komisie by mohli byť zneužité k pomstychtivému vynášaniu rozsudkov zo strany niektorých členov týchto tribunálov. Podľa Bernsa ide o mimoriadne okolnosti, ktoré si vyžadujú mimoriadnu reakciu: AUDIO: “Tí ľudia, ktorých postavia pred vojenské komisie, nebudú obžalovaní z toho, že spáchali obyčajné zločiny proti Spojeným štátom, a nebudú ich súdiť na základe obyčajných zákonov, ale ich budú súdiť na základe prezidentských právomocí v čase vojny.” Odporcovia komisií, ktoré budú spadať do kompetencie ministerstva obrany, sú znepokojení najmä možnosťou, že tá časť dôkazového materiálu, ktorá by mohla skompromitovať americké bezpečnostné záujmy, by mohla byť utajená. Na normálnych súdnych pojedávaniach v Spojených štátoch sú všetky dôkazové materiály prístupné, ale utajenie chúlostivých dôkazov nie je v osobitných, vojensky dôležitých situáciach neobvyklé kdekoľvek v demokratickom svete. Druhým dôležitým argumentom odporcov tribunálov je obmedzená možnosť odvolania sa pre obvinených. Na rozdiel od civilných súdov, kde sa môže obvinený odvolať až k Najvyššiemu súdu, tí, ktorých by obvinil zvláštny tribunál, by sa mohli odvolať len k ministrovi obrany. V prípade týchto komisií bude tiež stačiť dvojtretinové rozhodnutie vojenskej poroty na rozdiel od jednomyseľného rozhodnutia o vine v prípade civilných súdov. Tieto argumenty by sa mohli ukázať ako opodstatnené v prípade, keby v komisiách sedeli ľudia rozhodujúci nie podľa zákona, ale podľa nejakých subjektívnych kritérií. Ale podľa amerického ministra spravodlivosti Johna Ashcrofta sú to práve kritici komisií, ktorí a priori vyjadrujú nedôveru americkému právnemu systému, akoby sudcovia v budúcich tribunáloch, či dokonca sám minister obrany schválne tolerovali nespravodlivosť v záujme momentálnych politických výhod. Triezvejši právni odborníci poukazujú na to, že celá diskusia je aj tak predčasná, lebo americké ministerstvá obrany a spravodlivosti ešte stále pracujú na prísnych predpisoch, ktorých sa budú musieť komisie pridržiavať. A keďže tieto predpisy nie sú ešte známe, ide naozaj o predčasné špekulácie.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...