Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       12. december 2001 Bojovníci al-Kajdy v Tora Bore dostali nové ultimátum Gabriel Sedlák Afganské hlavné mesto Kábul sa už pomaly pripravuje na budúcotýždňový nástup dočasnej, prvej posttalibanskej vlády k moci. Niektorí z bojovníkov teroristickej siete al-Kajda, ktorej Taliban poskytoval prístrešie, ale naďalej odmietajú zložiť zbrane. Agónia poslednej viditeľnejšej skupiny členov bin Ládinovej teroristickej siete al-Kajda sa neustále preťahuje. Už včera, presne tri mesiace po útokoch na americké mestá, ktorými na seba teroristi ukrývajúci sa v Afganistane upútali pozornosť, bola kapitulácia asi tisícky ozbrojencov v jaskynnom kompexe Tora Bora na spadnutie. Keďže sa však nevzdali ani do vypršania dnešného ultimáta, Američania obnovili bombardovanie oblasti a o novom útoku začali uvažovať tamojšie východoafganské protitalibanské jednotky. V podvečer sa ale objavila správa o novom ultimáte. Agentúra AP citovala starostu neďalekého Dželalabádu, podľa ktorého sa bin Ládinovi ľudia, zväčša cudzinci, majú šancu vzdať do štvrtkového rána stredoeurópskeho času. Platí to vraj aj pre samotného bin Ládina, ak sa tam tiež skrýva. Už včera sa objavili správy, že títo ľudia sú ochotní sa vzdať v prítomnosti diplomatov z ich krajín s tým, že budú odovzdaní do rúk zástupcov OSN. Ako však povedal hovorca Američanmi vedenej protiteroristickej kampane Kenton Keith, al-Kajda nie je v situácii, v ktorej by si mohla stanovovať podmienky kapitulácie. Vzhľadom na to, že Tora Bora i Kandahár, ktorý Taliban odovzdal iba pred niekoľkými dňami, ležia neďaleko hraníc s Pakistanom, zvýšili sa v posledných dňoch obavy z možného úteku hľadaných osôb do Pakistanu. Túto skutočnosť včera komentoval americký minister obrany Donald Rumsfeld. AUDIO: “Na hraniciach sú pakistanské sily, ktoré tam poslal prezident Pervez Mušaraf v snahe uzavrieť hranice, aby príslušníci al-Kajdy a Talibanu nemohli uniknúť z Afganistanu do Pakistanu.“ Dôvod tohto rozhodnutia Islamabadu je zrejmý aj zo slov českého veľvyslanca v Pakistane Petra Přibíka, ktoré zazneli v rozhovore pre našu stanicu v pondelok, čiže ešte pred rozhodnutím posilniť afgansko-pakistanské hranice. AUDIO: „Hranice mezi Afghánistánem a Pákistánem není dodnes ani přesně vymezena, jde paštunským územím a my si nemůžeme být jisti, že z pákistánské strany opravdu všechno udělají pro to, aby každý přechod do Pákistánu dobře uhlídali.“ V metropole Kábul medzitým v uplynulých dňoch rokoval so zástupcami rôznych frakcií vyslanec OSN pre Afganistan Lachdar Brahimi. Po skončení rozhovorov vyhlásil, že rešpektovať minulotýždňovú dohodu z nemeckého Bonnu, na základe ktorej vznikla dočasná vláda, sú pripravení všetci. Hovorí Lachdar Brahimi. AUDIO: „Správy, ktoré počujeme, osobitne od generála Dóstuma, hovoria, že hoci je s mnohými vecami stále nespokojný, myslím, že nás jasne a silno ubezpečil o svojom záväzku uplatňovať dohodu z Bonnu.“ Aj doterajší afganský prezident Burhanuddin Rabbání, ktorého Taliban pred rokmi zvrhol, dnes v Kábule vyhlásil, že bude s dočasným kabinetom Hamida Karzaího spolupracovať. Rabbání si však neodpustil poznámku, že dohoda o dočasnej afganskej vláde je zasahovaním do vnútorných vecí jeho krajiny. Aj tento jeho výrok dáva za pravdu pozorovateľom, ktorí varujú pred predčasným nadšením z posledného vývoja v Afganistane. Napríklad bývalý americký diplomat Richard Holbrooke, známy ako hlavný vyjednávač daytonských mierových dohôd, otvorene hovorí o tom, že z bonnských rozhovorov nemá dobrý pocit. Navrhnuté usporiadanie vlády je podľa neho chatrným zlepencom, ktorý sa sám neudrží, ak jeho fungovanie nezabezpečí OSN s podporou mnohonárodných síl. Na túto tému sa dnes v Kábule vyjadril Muhammad Kanúní, ktorý bude v budúcej Karzaího vláde ministrom vnútra. AUDIO: “Vítame rozmiestnenie medzinárodných mierových síl, ale dúfame, že nezostanú v Afganistane príliš dlho, pretože afganské bezpečnostné sily sú samé schopné udržať poriadok v Kábule a v provinčných centrách.“ V tejto súvislosti pripomeňme, že summit lídrov Európskej únie, ktorý sa uskutoční o niekoľko dní v Belgicku, by mal vo veci vyslania mierových jednotiek do Afganistanu prijať rozhodnutie. To by malo umožniť prijatie konečného rozhodnutia o tejto otázke, ktoré ako súčasť obnovy Afganistanu prijme Bezpečnostná rada OSN.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...