Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 26. júl 2008       14. december 2001 Odstúpenie od zmluvy ABM je podľa Putina chybou, ktorá však rusko-americké vzťahy nepoškodí Gabriel Sedlák Včerajšie oznámenie amerického prezidenta Georgea Busha o jeho rozhodnutí odstúpiť od zmluvy o protiraketovej obrane by ešte nedávno nepochybne významne rozvírilo vody medzinárodných vzťahov. Bezprostredná reakcia Moskvy však dokazuje, že sa svet naozaj znova o čosi zmenil. Vladimír Putin síce vystrúhal grimasu, no nič iné ako strpieť danú skutočnosť mu nezostalo. Zhruba tak by sa dal voľne preložiť jeden z dnešných novinových titulkov, pod ktorými sa nachádzali texty, venované rozhodnutiu amerického prezidenta Busha odstúpiť od zmluvy ABM. A je treba povedať, že tých textov nebolo veľa. Ešte pred pol rokom, keď bol tento neskrývaný zámer novej washingtonskej administratívy v podstate hlavnou témou americko-ruskej agendy, by takýto krok nielenže zaplavil všetky médiá, no vyvolal by zrejme snahu aspoň formálne sa pohoršiť. Dnes však vidíme iba tú povinnú grimasu, nič viac. V praxi to vyzeralo takto. AUDIO: „Tento krok nie je pre nás prekvapením. Ale aj tak ho považujeme za chybu.“ Ruský prezident Putin však tiež nezabudol zdôrazniť, že akceptuje právo Spojených štátov odstúpiť od zmluvy ABM o nerozmiestňovaní systémov protiraketovej obrany. Putin pritom nepovedal, že Moskva uvažuje o odstúpení od iných existujúcich dohovorov, čo je pre udržanie celkovej stability asi najcennejšie. Nedávny ústny záväzok o znížení stavu jadrových zbraní, ktorý si prezidenti Bush a Putin najvzájom osobne adresovali, podporil teraz nepriamo aj čínsky prezident Tiang Ce-min, keď oboch požiadal o pokračovanie v odzbrojovaní. Zmluva ABM bola v časoch horúčkovitého zbrojenia – v sedemdesiatych rokoch – cestou ako zabrániť použitiu nukleárnej zbrane, ktoré by malo nedozierne následky. Všetko zlé je na niečo dobré. Toto staré porekadlo platí aj v tomto príbehu: septembrová tragédia v Spojených štátoch, pri ktorej po bezprecedentnom zločine medzinárodných teroristov zahynulo vyše tritisíc ľudí, bola pre Američanov tým posledným a najpádnejším dôvodom, prečo na zmenu globálnej situácie odpovedať jednak formálne (odstúpením od zmluvy, ktorá stratila opodstatnenie), i prakticky (zamerať sa na obranu pred novým nebezpečenstvom – medzinárodným terorizmom, ktorý môžu predstavovať buď neidentifikovateľné sily, teda teroristi, alebo konkrétne tzv. nevypočitateľné režimy, akými je napríklad dnešný Irak Saddáma Husajna). Nová medzinárodnej situácia tak umožnila Američanom urobiť prvý krok k zvýšeniu vlastnej bezpečnosti bez väčšieho odporu v zahraničí a Rusom nestratiť tvár. Putin, akokoľvek doma obľúbený, by si zrejme netrúfal vysloviť vopred súhlas s tým, čo napokon Američania urobili jednostranne. Celé sa to pritom odohralo pomerne hladko aj vďaka intenzívnej komunikácii medzi oboma prezidentami. Toto je komentár amerického ministra zahraničných vecí Colina Powella. AUDIO: „Dialóg je intenzívny. Prezident Bush a prezident Putin sa stretli 4-krát na rôznych summitoch a vytvorili nielen hlboký osobný vzťah, ale aj vzťah, založený na spoločných záujmoch a hodnotách“. A vďaka tejto skutočnosti mohol včera americký prezident George Bush pokojne vyhlásiť. AUDIO: „S prezidentom Putinom sme sa tiež zhodli, že moje rozhodnutie odstúpiť od zmluvy nijakým spôsobom nepoškodí naše nové vzťahy, alebo ruskú bezpečnosť.“ Aj preto Putin napriek svojím výhradám zdôraznil, že jeho krajina nemá v úmysle vyvolať nejakú antiamerickú hystériu. Tento jeho postoj našťastie nespochybnila ani Duma, dolná komora ruského parlamentu, ktorá dnes zamietla návrh rezolúcie, odsudzujúcej rozhodnutie Washingtonu. To podľa navrhovaného textu podkopáva strategickú stabilitu vo svete. To, že tento názor nezískal medzi ruskými poslancami dostatok hlasov, dáva nádej, že zblíženie sa prezidenta Putina s jeho americkým náprotivkom nemusí byť iba cestou politického solitéra bez podpory okolia. Hovorí opäť George Bush. AUDIO: „Prezident Putin a ja sme vyvinuli spoločný základ pre nové strategické vzťahy. Rusko je uprostred transformácie na slobodný trh a demokraciu. Zaviazali sme sa posilňovať ekonomické vzťahy medzi Ruskom a Spojenými štátmi a nové zväzky medzi Ruskom a našimi partnermi v NATO.“ A z hľadiska Slovenska je v tomto meniacom sa svete dôležité, aby sa Bratislava stala jedným zo spomínaných partnerov v rámci NATO a mohla sa tak aktívne podieľať na tvorbe novej bezpečnostnej architektúry sveta. V tejto súvislosti treba oceniť dnešnú reakciu slovenského ministerstva zahraničných vecí, ktoré očakáva, že rozhodnutie Washingtonu zvýši schopnosť demokratického sveta čeliť bezpečnostným rizikám.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...