Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       27. december 2001 Prvý rok prezidenta Georgea Busha Miroslav Neoveský Pri pohľade na prvý rok vládnutia Georgea Busha sa nemožno nezmieniť o voľbách 7. novembra minulého roku. Nielenže volebná noc bola poznačená viacerými zmätočnými informáciami, najmä o výsledku volieb na Floride, ale pre rôzne súdne dohry a dohady o platnosti hlasov mnohých občanov Floridy, Amerika a svet nevedeli až do 13. decembra, kto je vlastne novým prezidentom Spojených štátov. Napokon rozhodol Najvyšší súd, keď potvrdil rozhodnutie floridského Najvyššieho súdu. Podľa tohto výroku ďalšie preratúvanie hlasov nebolo potrebné a George Bush vyhral v štáte Florida. Demokrati a s nimi aj značná časť americkej verejnosti, osobitne však veľká časť médií aj po zložení prísahy 20. januára tohto roku a po nástupe Georgea Busha do Bieleho domu, vyjadrovali nespokojnosť s výsledkom novembrových volieb. Dávali prednosť jeho demokratickému protikandidátovi Alovi Goreovi, ktorému prisudzovali najmä väčšie zahranično-politické skúsenosti. Pre mnohých bol Bush mladší „iba guvernérom z Texasu“. Aj v tom sa však mýlili, pretože Texas má 2.000 kilometrov dlhé hranice so susedným Mexikom, a tak aj guvernér tohto južného štátu americkej Únie musí mať na zreteli mnohé zahranično-politické diplomatické a obchodné aspekty. Zrejme aj so zreteľom na pochybnosti okolo legitimity jeho zvolenia prezident Bush začal opatrne a venoval sa predovšetkým vnútropolitickým témam, ktoré dominovali už jeho predvolebnej kampani, osobitne znižovaniu federálnych daní. Podľa kritikov mala jeho zahraničná politika často nádych izolacionizmu. Hoci ani to celkom nesúhlasí, ak si uvedomíme najmä jeho čulý kontakt s ruským prezidentom Putinom. Avšak aj to sa radikálne zmenilo po 11-om septembri. Prezident a jeho administratíva rýchlo reagovali na teroristické útoky na New York a Washington a rýchlo zmobilizovali širokú medzinárodnú koalíciu na podporu vojny proti terorizmu, osobitne proti teroristickej sieti Al Kájda, vedenú Usamom bin Ládinom a proti ich ochrancom a podporovateľom, proti režimu Talibanu v Afganistane. Úsilie prezidenta Busha a jeho vlády ďaleko presiahlo diplomatický a vojenský front. Krátko po útokoch oznámil, že za pomoci a podpory spojencov vyhlasujú Spojené štáty teroristom vojnu aj na finančnom poli. Pôsobivé bolo aj jeho vyhlásenie, že Amerikou vedený medzinárodný boj proti terorizmu nie je vojnou proti islamu. Obvinil al Kajdu a Taliban z deformovania islamu, ktorý označil za náboženstvo mieru a nie vojny. Vo svojom prejave k národu na spoločnom zasadaní oboch komôr Kongresu, iba deväť dní po zákernom útoku, prezident Bush k tomu povedal: AUDIO: „Chcem dnes večer hovoriť priamo aj k moslimom na celom svete. Rešpektujeme vaše náboženstvo, milióny Američanov ho slobodne vyznávajú, ako aj ďalšie milióny v krajinách, ktoré Amerika považuje za svojich priateľov. Jeho učenie je dobré a mierumilovné, a tí, čo páchajú zlo v jeho mene, sa rúhajú Allahovi.“ Podľa viacerých expertov Bushove reakcie na útoky z 11.septembra ukázali amerického prezidenta v totálne novom svetle. Udalosti zmenili aj jeho postoj k NATO, ktoré po prvý raz vo svojej vyše 50-ročnej histórii uplatnilo článok 5 washingtonskej zmluvy, podľa ktorého útok na jedného člena je útokom na všetkých. Podľa vedeckého pracovníka Brookingsovho inštitútu vo Washingtone, Stephena Hessa Bush sa obdivuhodným spôsobom dokázal obklopiť vynikajúcimi zahraničnopolitickými poradcami, menovite ministrami Colinom Powellom a Donaldom Rumsfeldom a bezpečnostnou poradkyňou Condoleezou Riceovou. A samozrejme aj výberom svojho viceprezidenta Dicka Chenneyho. Podľa Allana Lichtmana, profesora histórie na Americkej univerzite vo Washingtone, kľúčovým prvkom Bushovho vládnutia bola a je jeho schopnosť komunikovať s americkým ľudom. Podľa neho niektorí americkí prezidenti, vrátane Busha, potrebovali čas na to, aby si zvykli na novú zodpovednosť. U Busha sústredenie sa na boj proti terorizmu tento proces urýchlilo a urobilo z neho zrelého prezidenta ani nie za rok.Otázky, spájané ešte pred necelým rokom s jeho zvolením, dnes už nie sú relevantné a George Bush bude posudzovaný predovšetkým podľa toho ako obstojí na poste najmocnejšieho muža na svete a nie podľa okolností jeho zvolenia. Koniec koncov väčšina, ak nie všetky otázky boli medzičasom vyriešené. Iba minulý mesiac osem spravodajských organizácií po vyčerpávajúcom preverovaní hlasovania na Floride vydalo záverečnú správu. V nej sa jednoznačne konštatuje, že George Bush naozaj porazil Ala Gorea aj na Floride. A takmer 80 percentná podpora amerického obyvateľstva musí byť pre neho ďalšou hojivou náplasťou.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...