Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 26. júl 2008       11. január 2002 Americké varovanie Iránu: s nami, alebo proti nám Daniel Bútora Pozornosť svetových médií však dnes nepúta len indicko-pakistanské napätie. Včera a dnes došlo aj k slovnej výmene medzi Spojenými štátmi a Iránom. Dôvodom bolo americké podozrenie, že niektorí z bojovníkov bin Ládinovej siete Al Kajdá by mohli nájsť útočisko v Iráne. Včerajšie vydanie denníka New York Times prinieslo informáciu amerických spravodajských služieb, podľa ktorej Irán prichýlil bojovníkov siete Al Kajdá, ktorí utiekli z Afganistanu. Teherán tiež údajne poslal do tejto krajiny zbrane a agentov, pôsobiacich proti dočasnej afganskej vláde. Irán má naozaj záujem o vplyv v susednom Afganistane. Taliban tam nastolil islamský náboženský štát, podobný tomu v Iráne. Z Talibanu mal však Teherán v skutočnosti strach. Jedna z príčin spočíva v rozdelení islamu na šiítov a sunitov. Vládnuci šiítsky klérus v Iráne bol nespokojný s tým, ako sunitskí vodcovia Talibanu zaobchádzali so šiítskou menšinou. Radosť nad porážkou Talibanu však v Teheráne kazí skutočnosť, že víťazmi sú Američania, ktorí sú považovaní za nepriateľov. Správy New York Times by zrejme zostali len na úrovni špekulácií, keby sa k celej veci nevyslovil aj americký prezident George Bush. Ten Iránu pripomenul, že sa musí rozhodnúť, na ktorej strane v boji proti terorizmu stojí. AUDIO: V boji proti terorizmu máme zásadu: buď ste s nami, alebo proti nám. A každý, kto bude podlamovať náš boj s terorizmom, bude braný na zodpovednosť." Bush tak potvrdil, že Spojené štáty sú dnešnou iránskou politikou znepokojené. Irán je už dlhé roky na americkej čiernej listine krajín, podporujúcich terorizmus - a to najmä kvôli podpore skupín na Blízkom východe. V posledných mesiacoch však Teherán v tichosti spolupracoval aj s Američanmi. Niektorí experti Bushovi vyčítajú, že na takúto ostrú kritiku nemôže Irán reagovať inak ako protiamericky - a prvé iránske reakcie boli presne také. Iní ale dodávajú, že iránske snahy o neprimeraný vplyv v Afganistane nemôžu Američania v dnešnej krehkej situácii tolerovať. K dôvodom americkej nespokojnosti však môže patriť aj nedávny prípad zadržanej lode so zbraňami, smerujúcimi na palestínske územia. Washington tento týždeň potvrdil izraelské podozrenie, že v zásielke zbraní mali prsty libanonské šiítske milície Hizbolláh a Irán.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...