Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 26. júl 2008       14. január 2002 Afganistan žiada nečakane vysokú finančnú pomoc Daniel Raus Finančná pomoc pre Afganistan je témou mnohých diskusií. Obnova krajiny po desaťročiach vojenských konfliktov, chaosu a náboženskej totality bude totiž nielen zložitá, ale aj finančne náročná. O tom, že Afganistan potrebuje obrovskú finančnú pomoc, nikto nepochybuje. Aká obrovská ale má byť? – v tom sa želania, odhady a výpočty rozchádzajú, a to značne. Jedno je zrejmé, že tak ako boli útoky spojencov proti teroristom a Talibanu presne zacielené, podobne adresná musí byť aj finančná pomoc. Západní politici si dobre uvedomujú, že v tomto štádiu treba významne podporiť dočasnú vládu premiéra Karzaia. Zbedačení obyvatelia Afganistanu kedysi podporili Taliban, pretože si mysleli, že zavedie poriadok. Namiesto neho však toto fundamentalistické hnutie zaviedlo náboženskú totalitu – preto sa s ním mnohí Afganci pomerne ľahko rozlúčili. Ich otázkou ale je, čo príde teraz. A dodajme, že táto otázka nie je nepodobná tej, ktorú mali obyvatelia komunistického bloku po páde železnej opony alebo tej, ktorú mali Európania po porážke nacizmu. Odpoveď je zrejmá: Afganistan potrebuje čosi na spôsob povojnového Marshallovho plánu. Potrebuje vonkajšiu pomoc na rozhýbanie vlastných zdrojov. Vďaka Marshallovmu plánu sa stala západná Európa mimoriadne prosperujúcou časťou sveta. Skúsenosť z iných častí sveta a z finančnej pomoci v iných kultúrach je však aj varujúca. Poskytnuté peniaze neraz priniesli iba očakávanie prísunu ďalších peňazí. Okrem závislosti na alkohole či nikotíne totiž môže vzniknúť aj čosi ako závislosť na cudzích financiách. Afganský dočasný minister plánovania Hadži Muhamad Mohakík oznámil počas víkendu odhad, ktorý západným politikom tak trocha vyrazil dych: AUDIO: „Našu potrebu v najbližších desiatich rokoch odhadujeme na 45 miliárd dolárov. Okolo 15 miliárd iba v nasledujúcich dvoch rokoch“. To prekračuje viac ako trojnásobne napríklad odhad Medzinárodného menového fondu: ten je okolo 10 až 15 miliárd dolárov v budúcich piatich až desiatich rokoch. Uvedený odhad podporil aj americký senátor Joseph Biden, ktorý s ďalšími ôsmimi senátormi navštívil minulý týždeň Kábul. Biden prisľúbil, že Washington poskytne jednu až tri miliardy dolárov. Prekvapenie nad výpočtami afganských predstaviteľov vyjadril Gunnar Wiegand, hovorca európskeho komisára pre zahraničné vzťahy Chrisa Pattena: AUDIO: „Nevieme, kde sa táto suma vzala. Nepochybne si to vyžaduje vyjasnenie predpokladov, na základe ktorých vznikla. Sú v nej verejné aj súkromné fondy? Sú v nej aj investície?“ Wiegand súčasne pripomenul cieľ konferencie v japonskom Tokiu, na ktorej sa na budúci týždeň očakávajú prísľuby maximálne v sume 9 miliárd na 5 rokov. AUDIO: „Naše plánovanie a príprava európskeho príspevku sa zakladajú na odhadoch Svetovej banky, Rozvojového programu OSN a Ázijskej banky pre rozvoj. Tie hovoria (okrem humanitárnych akcií) o potrebe deviatich miliárd dolárov v nasledujúcich piatich rokoch, vrátane terajšieho“. Zdá sa, že za enormným rastom požiadaviek dočasnej afganskej vlády sú aj špekulácie na finančnom trhu. Domáca mena totiž po páde Talibanu nečakane rastie voči americkému doláru. Hovorí James Gilbert, ktorý má na starosti organizovanie pomoci Európskej únie: AUDIO: „Afgani vážne posilnil voči americkému doláru. Čiastky sa rátajú v domácej mene a prevádzajú sa na doláre. Preto dolárové sumy rastú. Tie pôvodné sa stále zvyšujú a zrazu prekračujú všetky medze“. Je možné, že za nadsadenými čiastkami afganskej vlády je aj filozofia: žiadaj dvojnásobok, aby si dostal to, čo chceš. Diskusia pritom prebieha skôr o výslednej sume, ako o spôsobe jej využitia. Keďže teda v Kábule možno očakávať značnú korupciu a usmerňovanie peňazí podľa osobných záujmov toho ktorého predstaviteľa, možno konštatovať, že afganská obdoba Marshallovho plánu bude nesmierne zložitá a možno aj tristná. Napriek tomu bez finančnej pomoci nemožno očakávať lepší Afganistan.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...