Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       16. január 2002 O právnom postavení afganských zajatcov Eva Rajecká V súvislosti s príchodom prvej skupiny dôležitých zadržaných členov Talibanu a hnutia Al Kajdá na americkú základňu Guantanamo na Kube sa začína čoraz častejšie hovoriť o ich právnom postavení v kontexte ženevskej konvencie o vojnových zajatcoch. K objasneniu mala pred pár dňami prispieť aj tlačová konferencia Medzinárodného výboru Červeného kríža. Postavenie vojnových zajatcov sa riadi ženevskou konvenciou.Tá definuje vojnového zajatca ako osobu, ktorá je vojakom, občanom štátu angažovaného v medzinárodnom konflikte, alebo členom milícií, či dobrovoľných vojenských síl. Určitý problém vznikol po tom, čo americkí činitelia začali používať v súvislosti so zadržanými členmi Talibanu a Al Kajdy výraz „frontoví zajatci“. Je to výraz, ktorý neexistuje ako právna kategória avšak logicky sa ponúka vysvetlenie, že ide zo strany Američanov o vedomú generalizáciu, pretože podľa Ženevskej konvencie len zatknutí členovia Talibanu patria jednoznačne do kategórie vojnových zajatcov, zatiaľčo členovia Al Kajdy ako príslušníci medzinárodnej teroristickej siete do tejto kategórie nespadajú. Ale podľa právnej poradkyne Medzinárodného Červeného kríža Catherine Demanovej za určitých podmienok môžu byť aj zadržaní členovia Al Kajdy uznaní ako vojnoví zajatci. Najprv však bude treba rozhodnúť, či boli súčasťou ozbrojených síl Talibanu, alebo či išlo o milície, alebo dobrovoľníkov, ktorí neboli súčasťou Talibanu.V prípade nesplnenia týchto podmienok, by členovia Al Kajdy mohli byť zaradení do kategórie „nelegálnych“ či „protizákonných“ bojovníkov. Len kompetentný súdny tribunál by mal vyjasniť ich postavenie. Inú dimenziu predstavujú podmienky zadržaných na základni Guantanamo. V súvislosti s ich prevozom a ubytovaním sa začalo špekulovať o tom, či Američania dodržiavajú všetky práva zadržaných, ktoré vyplývajú zo Ženevskej konvencie o vojnových zajatcoch. Ale i za predpokladu, že postavenie všetkých zadržaných je jednoznačné a nespochybniteľné, v prípade skupiny zadržaných, podobne ako v prípade budúcich zadržaných, ide v tomto štádiu o druh vyšetrovacej väzby, počas ktorej by sa malo upresniť proti komu bude podaná žaloba a kto bude postavený pred súd. Napriek tomu, zástupkyňa amerického ministerstva obrany Victoria Clarkeová ubezpečila medzinárodnú verejnosť, že o zadržaných je normálne postarané: AUDIO: "Zadržaní jedia trikrát denne stravu, ktorá vyhovuje ich zvyklostiam, každý deň majú možnosť aby sa osprchovali, aby mali pohyb a dostali zdravotné ošetrenie. V súlade so Ženevskou konvenciou zaobchádza sa s nimi veľmi ľudsky." Odpoveď zástupkyne amerického ministerstva obrany je zároveň reakciou na pochybnosti, vznesené na tlačovej konferencii Medzinárodného červeného kríža o podmienkach väznených v súvislosti so správami, že pri leteckom prevoze na Guantanamo dali zadržaným sedatívy. Zástupca Červeného kríža Michael Kleiner objasnil situáciu následovne: AUDIO: ”Otázka sedatív počas prevozu sa napríklad v medzinárodnom humanitárnom práve nespomína. Spomína sa v ňom však to, že prevoz sa má konať v ľudských podmienkach, a že bezpečnosť zadržaných má byť zaručená. Jedine to sa spomína v medzinárodnom humanitárnom práve.“ Podľa právnej odborníčky Červeného kríža Demanovej táto organizácia v podobných situáciach sleduje pozorne všetky okolnosti a v prípade potreby požaduje od strán konfliktu dodatočné informácie na základe ktorých presadzuje záujmy väznených. Upresnila tiež, že len osoby zadržané protiteroristickou koalíciou vedenou Spojenými štátmi sú väzni. Ostatní, ktorých držia afgánske jednotky, majú postavenie „zadržaných“.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...