Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 26. júl 2008       18. január 2002 Spor o právne postavenie zadržaných teroristov al-Kajdy Fedor Sutoris Náš americký spolupracovník hovorí o vynárajúcom sa medzinárodnom spore o právnom postavení teroristov al-Kajdy pod americkou kontrolou. Americké Ministerstvo spravodlivosti zverejnilo videozábery a fotografie piatich mužov, ktorí možno pripravujú samovražedné teroristické útoky na neznáme ciele. Minister John Ashcroft požiadal ľudí kdekoľvek na svete, aby ich pomohli zadržať. Podľa Ashcrofta sa videozáznamy našli v Afganistane v zničenom dome jedného z obvinených z bombových útokov roku 1998 na americké veľvyslanectvá v Keni a Tanzánii. Viedeozáznamy všetkých piatich vyznievajú, akoby mali byť ich odkazom po smrti pri teroristickej akcii. Pentagon zároveň uviedol, že aj zajatí členovia teroristickej organizácie al-Kajda predstavujú nebezpečenstvo. Na americkú základňu na Kube ich už prepravili vyše 110 a celkovo sa ráta až s dvoma tisícmi. Podľa Pentagonu naďalej dávajú najavo, že ich cieľom zostávajú útoky na Američanov. Preto vraj na základni treba dodržiavať mimoriadne bezpečnostné opatrenia. Terajšie a budúce postavenie stovák členov al-Kajdy pod americkou kontrolou sa zrejme stane predmetom širšej medzinárodnej diskusie. Jedna z prvých kritík niektorých humanitárnych organizácií sa zamerala na ich ubytovanie. Sú v priestoroch pod strechou, ale steny nie sú uzavreté — vytvárajú ich reťazové siete. Nočné teploty v súčasnosti na Kube klesajú na 20 až 16 stupňov Celzia a denné dosahujú 22 až 31 stupňov. Minister obrany Donald Rumsfeld povedal, že stravu aj ubytovanie majú lepšie, než keď žili v afganských jaskyniach. Pentagon základňu na Kube sprístupnil Medzinárodnému výboru Červeného kríža. Jeho 5 zástupcov tam dnes strávilo svoj prvý deň inšpekcií. Zložitejšia medzinárodná diskusia sa však zrejme bude týkať právneho postavenia zadržiavaných. Biely dom argumentuje, že ide o zadržaných útočníkov či teroristov a že sú navyše mimo územia Spojených štátov. Prezident Bush okrem toho rozhodol, že ich majú súdiť osobitné tribunály a nie občianske súdy — okrem člena al-Kajdy Johna Walkera Lindha, ktorý je americký občan. Červený kríž a napríklad aj Vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Mary Robinsonová však členov al-Kajdy označujú za vojnových zajatcov a žiadajú Biely dom, aby im udeľoval z toho vyplývajúce práva. Rozdiel je zjednodušene v tom, že na rozdiel od zadržaných zločincov sa Ženevská konvencia na zajatých vojakov pozerá ako na ľudí, ktorí boli do boja povolaní vládou a zákonmi svojej krajiny, a preto — ak dodržali medzinárodné konvencie o vedení boja — nenesú za jeho následky osobnú zodpovednosť. Spory o postavení zadržaných členov al-Kajdy a postupe voči nim by pre Biely dom znamenali ďalší problém pri úsili udržať účinné medzinárodné spojenectvo pri pokračujúcich zákrokoch proti terorizmu. Fedor Sutoris, Washington		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...