|
|
| |
|
Dnes je streda, 23. júl 2008 |

|
|

|
21. január 2002
|
Schopnosť Afganistanu využiť pomoc USA a iných krajín
|
Fedor Sutoris
|
Náš americký spolupracovník hovorí o prísľuboch USA a iných krajín na konferencii v Tokiu pomôcť pri obnove afganského hospodárstva.
Už desaťročia pred americkým zákrokom proti teroristom pod ochranou afganského Talibanu bol Afganistan jednou z najchudobnejších krajín sveta. V súčasnosti sa tamojšiemu obyvateľstvu otvára nádej na zlepšenie hospodárskej aj politcikej situácie. Spojené štáty sa zaviazali na jeho obnovu venovať takmer 300 miliónov dolárov a predpokladá sa, že celková suma ponúknutá účastníkmi tokijskej konferencie o Afganistane dokonca presiahne jeho bezprostredné schopnosti finančnú pomoc účinne využiť.
Americký minister zahraničných vecí Colin Powell sa pri prejave na konferencii priamo obrátil na predsedu afganskej dočasnej vlády Hamida Karzaiho a prisľúbil mu, že Spojené štáty Afgancov neopustia a že americký záujem o ich osud je dlhodobý. Americká pomoc sa má zamerať na oživenie poľnohospodárstva, na zdravotníctvo, na opatrenia proti obchodu s drogami, na odmínovanie a na pomoc utečencom. Na nich Washington už vyhradil vyše 100 miliónov dolárov, ale využilo sa z toho pomerne málo, lebo pri mimoriadne presne cielených zákrokoch proti teroristickým skupinám a Talibanu bol počet utečencov podstatne menší, než sa očakávalo. V prísľube nie je zarátaná bezprostredná humanitárna pomoc, ktorú Pentagon poskytoval počas zákroku civilnému obyvateľstvu. Bol to pravdepodobne prvý vojenský zásah takéhoto rozsahu v dejinách, pri ktorom vojenské útvary začali poskytovať pomoc občanom takmer zároveň s ozbrojenou akciou.
Generálny tajomník OSN Kofi Annan na tokijskej konferencii povedal, že Afganistan potrebuje v najbližšom roku miliardu 300 tisíc dolárov a v najbližších 5 rokoch asi 10 miliárd. Prítomných zástupcov vyše 60 krajín žiadal, aby do prísľubov nezahŕňali už schválenú pomoc.
Sumy prisľúbené jednotlivými krajinami a medzinárodnými inštitúciami sa ťažko zratúvajú, pretože pokrývajú rôzne dlhé obdobia a majú sa uvoľňovať v rôznych intervaloch — USA ponúkajú 300 miliónov v najbližsom roku, pričom sú podľa amerických diplomatov všetky položky už schválené, Japonsko 500 miliónov do roku 2004, krajiny Európskej únie spoločne 495 miliónov tohto roku, Veľká Británia 288 miliónov za 5 rokov.
No bez ohľadu na podrobné výpočty, afganský problém v najbližšom čase nebude spočívať v nedostatku ponúknutých prostriedkov, ale v politickej nestabilnosti a hospodárstve zničenom štvrťstoročím bojov a totalitných vlád. Pomery napríklad vo veľkej časti afrických krajín ukazujú, že aj desaťročia masového prísunu financií zostanú iba dočasnou humanitárnou pomocou. Bez zlepšenia domácej situácie, umožňujúcej vypracovať účinné plány, sotva možno zapojiť domáce obyvateľstvo do procesu, v ktorom by sa pasívne príjímanie zahraničnej pomoci zmenilo na zmysluplnú a pretrvávajúcu hospodársku činnosť.
Fedor Sutoris, Washington
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|