Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 26. júl 2008       6. február 2002 Colin Powell predpovedá veľké rozšírenie NATO Fedor Sutoris Náš americký spolupracovník hovorí o odpovediach ministra zahraničných vecí Powella na otázky senátorov o rozšírení NATO a o terajšej ochote Bieleho domu uzavrieť s Ruskom novú zmluvu o strategických zbraniach. Americký minister zahraničných vecí Colin Powell predpovedal veľké rozšírenie NATO. Pri odpovediach na otázky senátorov tiež potvrdil, že prezident George Bush myslel varovania na adresu Severnej Kórey, Iránu a Iraku vážne a oznámil, že Biely dom je ochotný uzavrieť s Ruskom právne záväznú dohodu o znížení stavov nukleárnych hlavíc. Prezident Bush doteraz žiadosti Kremľa o nové oficiálne strategické zmluvy odmietal a jednostranne oznámil demontáž asi dvoch tretín amerických jadrových hlavíc. Minister Powel členom senátneho Výboru pre zahraničné vzťahy povedal, že nie je pripravený povedať, koľkým kandidátom Severoatlantická aliancia na jesennom summite členstvo ponúkne, ale nazdáva sa, že pôjde, ako to formuloval, o "pričlenenie riadneho počtu" krajín. O členstvo sa uchádza 9 štátov a pozorovatelia očakávajú, že ponuku z nich dostanú aspoň 4 a možno až 7. Americkí odborníci pokladajú Slovensko za krajinu pripravenú rovnako ako ostatní pravdepodobní budúci členovia, no väčšina prinajmenšom pochybuje, že by mohlo dostať pozvanie, keby budúcu vládu vytváralo HZDS. Jeho politiku označujú za jedinú príčinu, prečo Severoatlantická aliancia Slovensku členstvo neponúkla ako jeho susedom už pred 4 rokmi. Rozšírenie NATO však bolo len okrajovou témou Powellovho vystúpenia pred Výborom pre zahraničné vzťahy. Minister zahraničných vecí senátorom potvrdil pondelňajšie informácie z Moskvy, že Biely dom je teraz ochotný rokovať o právne záväznej dohode o strategických zbraniach. Podľa Powella sa uvažuje o tom, či by malo ísť o tradičnú medzištátnu zmluvu alebo o medzivládnu dohodu. Prezident Bush v minulosti argumentoval, že Washington zmluvy o stavoch zbraní s Ruskom po páde komunizmu nepotrebuje rovnako, ako ich nemá s inými krajinami. Spolupráca ruského prezidenta Vladimira Putina pri zákroku proti medzinárodnému terorizmu však zrejme Biely dom vedie k ochote niektorým jeho očakávaniam vyhovieť. Pre Putina by nová dohoda so Spojenými štátmi znamenala akýsi symbol osobitného strategického postavenia, na ktorý by najmä na domácej pôde mohol poukazovať ako na určitý úspech potom, čo Biely dom jednostranne odstúpil od Zmluvy o protibalistických raketách zvanej ABM. Aj keď Biely dom teraz hovorí o ochote na záväznú strategickú zmluvu s Ruskom pristúpiť, jej náplň zostáva sporná. Zástupcovia oboch strán o nej budú tento mesiac rokovať v Moskve. Biely dom bude zrejme mať záujem o rámcové porozumenie napríklad o konkrétnom množstve jadrových hlavíc demontovaných z rakiet, kým Kremeľ opakovane nalieha na zahrnutie ďalších údajov, vrátane napríklad toho, či a v akom počte sa demontované nálože uskladnia alebo zničia. Fedor Sutoris, Washington		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...