Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       11. február 2002 Berlín a Washington o slovách a postupe Bieleho domu voči Iraku Fedor Sutoris Náš americký spolupracovník hovorí o názoroch v Berlíne a Washingtone na možný postup Bieleho domu voči Iraku. Po 2 týždňoch znepokojenia v Európe nemecký kancelár Gerhard Schröder novinárov v rozhovore pre dnešné vydanie denníka Handlesblatt uistil, že s americkým zásahom v Iraku v súčasnosti neráta, lebo mu prezident George Bush osobne povedal, že plán na zákrok nemá. No diskusia o naliehavých varovaniach Bieleho domu trom krajinám, ktoré Bush označil za "os zla", sa rozbehla nielen v Európe, ale aj v Spojených štátoch — a tu poslanci oboch politických strán vidia zhodne problém v Iraku. Napokon, aj nemecký kancelár Schröder síce odmietol ako teoretickú otázku o postoji Berlína v prípade amerického zásahu v Iraku, no zároveň povedal, že medzi Washingtonom a Berlínom je rozdiel vo vyjadrovaní, ale že obavy z irackého úsilia vyrábať zbrane hromadného ničenia sú opodstatnené. Americký senátor a bývalý kandidát na viceprezidenta Joseph Lieberman v televíznom rozhovore označil irackého vodcu Saddama Husajna za časovanú bombu. Bolo by ho vraj treba čím skôr zosadiť. Vytvorenie novej vlády v Afganistane podľa Liebermana usvedčuje z omylu tých, ktorí tam pokladali úspech za nemožný a ktorí teraz hovoria rovnako o prípadnom zásahu v Iraku. Senátor opozičnej Demokratickej strany tak hovoril v súlade s minulotýždňovými slovami ministra zahraničných vecí Colina Powella, ktorý v súvislosti s úvahami o zmene režimu v Bagdade kongresmanom doslovne povedal, že Bushov kabinet sa rozličnými riešeniami zaoberá s najväčšou vážnosťou, akú si možno predstaviť. Keby bolo treba, Washignton by vraj zakročil aj bez spojencov. Senátor za Bushovu Republikánsku stranu a vplyvný člen Výboru pre zahraničné vzťahy Chuck Hagel sa však nazdáva, že Biely dom by pri tom spojencov potreboval. Navrhol pritom umierniť americké vyhlásenia, keď citoval radu prezidenta Teddyho Roosevelta spred 100 rokov, že je dobré hovoriť pokojne a nosiť veľkú palicu. Súhlasil s ním senátor Demokratickej strany a predseda Výboru pre spravodajské služby Bob Graham. Zosadenie Saddama Husajna by privítal, no pochybuje, že je teraz na to vhodný čas — okrem iného aj s ohľadom na neistotu spojencov. Biely dom ich podľa Grahama v boji proti medzinárodným teroristom potrebuje, lebo sa skrývajú v desiatkach krajín. Američania teda diskutujú o miere, do akej ostré slová prezidenta Busha poukazujú na možnosť budúceho zákroku a do akej sú úsilím dosiahnuť zmenu postupu ťažko vypočítateľných vládcov Severnej Kórey, Iránu a Iraku bez ďalšej intervencie. V prípade Teheránu to prinieslo prvý výsledok. Iránska vláda po rokoch zatvorila kancelárie bývalého afganského premiéra Gulbuddina Hekmatjara — odporcu amerického zákroku v Afganistane aj vlády, ktorá sa tam po porážke Talibanu vytvorila. Fedor Sutoris, Washington		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...