|
|
| |
|
Dnes je sobota, 26. júl 2008 |

|
|

|
12. február 2002
|
Prípad údajného zlého zaobchádzania Američanov s afganskými zajatcami treba vyšetriť
|
Anna Rausová
|
Pentagon čelí nepríjemným otázkam kvôli údajnému zlému zaobchádzaniu amerických vojakov so zajatými Afgancami minulý mesiac počas dvoch operácií v Afganistane. Prípad vyniesol na svetlo nielen všeobecné otázky okolo zajatcov, ale aj podstatne hlbšie problémy etiky zaobchádzania s nimi, či už sa ukáže že sú zajatci priatelia, alebo nepriatelia.
V noci 23. januára zaútočili americkí vojaci na policajnú stanicu a školu v Uruzgane, neďaleko Kandaháru. 19 osôb bolo usmrtených, 27 Afgancov zajatých. Zdanlivo bežný „vojnový“ príbeh nabral nečakané obrátky minulý týždeň. 4 prepustení zajatci,ktorých Američania klasifikovali ako nie nepriateľských, povedali novinárom, že ich väznitelia počas 16-ich dní zadržiavania bili, z toho dvoch až do bezvedomia, ďalšiemu zlomili rebro.
Pentagon prisľúbil dôsledné vyšetrenie prípadu, ochrancovia ľudských práv a niektoré médiá zatiaľ však bijú na poplach. Západná civilizácia úzkostlivo sleduje, aby sa ani vlas na hlave neskrivil či už „dobrému“, alebo „zlému“ zajatcovi. Problém však spočíva v tom, že vojna ako taká neprebieha nikdy štandardne, čo v prípade Afganistanu platí dvojnásobne. Napriek najnovšej vojenskej technike sa tamojšie operácie nezaobídu bez omylov, či už spravodajských, alebo jednoducho ľudských. Vysoký predstaviteľ amerického ministerstva obrany John Stufflebeem zdôraznil, že incident v Uruzgane je v tomto ohľade pre Afganistan modelový: skupina zajatých Afgancov tvrdí, že je blízka Hamidovi Karzajovi a nie Al Kajde a Talibanu. Rozpoznanie pravdivosti výrokov v neznámej kultúre a nebezpečnom teréne je v takýchto prípadoch veľmi obtiažne. To platí nielen o zajatcoch z Uruzganu. Analytik pre obranu a bezpečnostné otázky Jack Spencer z washingtonskej Heritage Foundation vidí ako takmer nemožné overiť si akúkoľvek informáciu od ktoréhokoľvek afganského miestneho vodcu:
AUDIO: „Od prvého dňa sme museli dávať pozor na to, aké motívy môžu mať ľudia v Afganistane pre poskytovanie informácií. Dôvodom je to, že môžu mať najrôznejšie politické ciele. Ďalšou príčinou je veľmi pravdepodobná možnosť, že Taliban a Al Kajda majú svojich vlastných ľudí medzi spriatelenými afganskými silami“.
Edward Atkeson z washingtonského Centra pre strategické a medzinárodné štúdie poukazuje na to, že iba štyria z 27-ich prepustených Afgancov hovorili o zlom zaobchádzaní. Mohli byť motivovaní vidinou finančnej kompenzácie, ktorá sa dostala od Američanov iným Afgancom, zraneným, alebo tým, ktorí stratili príbuzných.
Potom, ako sa základňa Guantanamo na Kube stala ostro sledovaným miestom aktivistov ľudských práv, by bolo od Američanov nemúdre svojvoľne porušovať práva zajatcov, tvrdí už spomínaný Jack Spencer :
AUDIO: „Vedia, že ich sleduje celý svet, preto berú veľmi zodpovedne svoje akcie, správajú sa takým spôsobom, aby z toho vyplývali iba ich dobré zámery. Naozaj tomu verím“.
V hre mohla byť tiež zámerná dezinformácia. Podľa niektorých miestnych vodcov v Uruzgane niekto úmyselne Američanov naviedol do dediny, tvrdiac, že sú tam bojovníci Al Kajdy a Talibanu, čo pričítajú mocenským bojom a kmeňovým nepriateľstvám medzi samotnými Afgancami. Potvrdila to aj hovorkyňa Pentagonu Victoria Clarkeová :
AUDIO: „Povedať, že táto zložitá situácia, v ktorej je informácia v jeden deň dobrá a druhý deň už nie, vôbec nie je prehnané. Ľudia, ktorí podporovali jednu stranu pred troma mesiacmi, robili niečo iné pred dvoma mesiacmi a potom to minulý týždeň zmenili“.
Na to, ako sa skončí vyšetrenie prípadu, si treba počkať. Ak sa ukáže, že americkí vojaci sa naozaj previnili, potom je na Spojených štátoch, aby to otvorene priznali a vyvodili z toho vážne dôsledky.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|