Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       14. február 2002 Enron a peniaze pre politikov - dve kauzy, ktoré hýbu Amerikou Jaroslav Rozsíval Vplyv kapitálu na politiku je nielen aktuálnou témou v transformujúcich sa postkomunistických krajinách, ale aj na Západe. V nasledujúcom príspevku sa venujeme najnovšiemu návrhu zákona o financovaní politických subjektov v Spojených štátoch na pozadí škandálu okolo bankrotu energetického koncernu Enron. Jeden z najväčších amerických koncernov, ktorý sa zaoberal obchodom s energetikou, Enron, oznámil pred niekoľkými týždňami bankrot. Investori po celom svete stratili stá milióny dolárov. Vláda, Kongres a Federálny vyšetrovací úrad začali rozsiahle vyšetrovanie prípadu: Veď iba niekoľko týždňov pred krachom tohto gigantu podrobila auditorská firma Arthur Andersen hĺbkovej kontrole bilančné hárky Enronu s výsledkom, ktorý v ničom nenaznačoval blížiaci sa koniec. Prípad Enron nielenže spochybnil súčasný systém finančných kontrol veľkých podnikov, ale vyniesol na svetlo aj dlhoročný spor ohľadom financovania politických subjektov v Spojených štátoch. Enron totiž patril k najväčším finančným darcom amerických Republikánov, ale aj Demokratov. Do popredia sa tak dostala otázka možného ovplyvňovania vládnej politiky v prospech niektorých firiem. Táto možnosť je bez ohľadu na jestvujúci škandál okolo Enronu vari najvýznamnejšou motiváciou návrhu zákona, na ktorého znení pracovali americkí kongresmani už dlhší čas a ktorý včera schválili poslanci dolnej komory Kongresu, Snemovne reprezentantov. Návrh je však naďalej predmetom ostrých sporov, pretože otvára nové a nové otázky, ktoré sa dostanú na pretras pri schvaľovaní jeho znenia v americkom Senáte. Okrem toho v podstate nesúvisí so samotným faktom, že Enron aj napriek pozitívnemu účtovnému auditu skrachoval. Žiadna vláda by si totiž nevzala na seba takú zodpovednosť, aby dlhodobo kryla blížiaci sa bankrot obrovského podniku aj napriek výraznej finančnej pomoci z jeho strany. Zhodou okolností sa však obe kauzy stali predmetom verejnej debaty v ten istý čas. Vedenie Enronu so sídlom v Texase urobilo niekoľko zásadných chýb, alebo - slušne povedané – prešľapov – a to nielen pri zamlčaní viacerých účtov svojich zadĺžených dcérskych spoločností, ale aj pri nakladaní s akciami svojho podniku. V Spojených štátoch je veľmi rozšírená forma sporenia prostredníctvom akciových penzijných fondov. Viac ako 62 percent takýchto penzijných investícií zamestnancov Enronu bolo v čase jeho konkurzu investovaných do podnikových akcií. V septembri došlo k zmene správcu fondu a počas prechodu bolo obchodovanie s akciami znemožnené, členovia vedenia však svoje akcie predávali. Bushova administratíva preto teraz navrhla zákaz obchodovania s takýmito akciami v podobných - prechodných obdobiach. Inou otázkou je problém finančnej kontroly. Tá totiž - ako sme už povedali - v prípade Enronu zlyhala – z akých dôvodov, to je už predmetom vyšetrovania. Podplácanie sa v tomto prípade nedá vylúčiť, keďže podľa informácií denníka Financial Times uvažovali členovia exekutívy Enronu o donácii pol miliona dolárov medzinárodnej účtovnej rade International Acounting Standarsds Board, v skratke IASB, so sídlom v Londýne - za účelom ovplyvňovania jej politiky. IASB bola vytvorená minulý rok s cieľom vytvárania globálnych účtovných pravidiel. Európska komisia plánuje tieto pravidlá vzťahovať na všetky firmy, zaevidované na trhoch EÚ. Šéf federálneho Výboru pre dohľad nad obchodovaním s cennými papiermi, v skratke SEC, Harvey Pitt, navrhol zavedenie opatrení na zlepšenie účtovných pravidiel – a to vytvorením nezávislej kontrolnej rady, ktorá by kontrolovala účty veľkých podnikov s právom udeľovať pokuty. Návrh predpokladá o.i. aj to, že firmy by mali oveľa menej času na vypracovanie výročných správ o stave svojich financií. A burzy, ktoré obchodujú s akciami tej-ktorej firmy, by samé platili za audit obchodovanej spoločnosti a nie ako doteraz - spoločnosť. Dôležitým opatrením by bolo zabránenie zdvojenia služieb auditorských firiem spoločnostiam - tak, aby firma, ktorá vykonáva v spoločnosti účtovný audit, nemohla tej istej spoločnosti poskytovať aj poradenské služby, ako tomu bolo v prípade spoločnosti Arthur Andersen. Za audit zaplatil Enron tejto spoločnosti 25 miliónov dolárov, za poradenstvo ďalších 27 miliónov dolárov. Napriek rýchlej reakcii vládnych inštitúcií už medzitým vzniklo medzi investormi podozrenie, že vysoký rast zisku amerických spoločností za posledných desať rokov, ktorý vyvolal výrazný rast cien akcií, bol iba účtovníckou ilúziou. Bývalý šéf Enronu Kenneth Lay, ktorý toho vie o príčine bankrotu jeho koncernu viac ako dosť, sa na základe práva, ktoré mu zaručuje americká ústava, rozhodol nevypovedať pre senátnym Výborom pre obchod: AUDIO: "Mám veľké obavy z uplatňovania tohto svojho práva, pretože by to mohlo byť vnímané ako pokus, akoby som čosi skrýval. Lenže po dôslednej úvahe nemôžem odmietnuť inštrukcie môjho právneho poradcu." Vráťme sa ku kauze financovania politických subjektov v Spojených štátoch. Návrh, ktorý schválila Snemovňa reprezentantov, predpokladá výrazné obmedzenie finančných darov na volebné či iné politické kampane: Individuálne príspevky budú môcť predstavovať maximálne 2000 dolárov na podporu prezidentského či senátneho kandidáta, 1000 dolárov pre kandidátov na poslanca. Príspevky stranám by sa mali obmedziť na 10 000 dolárov. Podľa oficiálnych údajov prispel podnik Enron na podporu amerických politikov celkovou sumou takmer 6 miliónov dolárov od roku 1989. V roku 2000 predstavovali všetky finančné príspevky stranám a politikom v Spojených štátoch 4 mld. dolárov, to sú menej ako 4 stotiny percenta národného príjmu, menej ako výdaje Američanov na kvety, uvádza denník Washington Post. Okrem toho príspevky nehovoria o zvýhodňovaní tej-ktorej strany a už vôbec nie o ich víťazstve. Faktom je, že niektorí prispievatelia získajú sem-tam daňové zvýhodnenia, lenže faktom je aj to, že aj naďalej platí polovicu všetkých federálnych daní iba 10 percent amerických obyvateľov. Zákon okrem toho ráta s obmedzením televíznej volebnej kampane, čo takisto môže priniesť obmedzenie práva na slobodu prejavu. Avšak obmedzenie finančnej podpory politických strán nemôže zastrieť skutočnosť, že hlavným problémom škandálu okolo Enronu bol podvod – podvod v účtovníctve. A obmedzovanie financovania politikov iba rozšíri fantáziu tých, ktorí budú chcieť nový zákon obchádzať. Denník Washington Post preto navrhuje uvažovať radšej o zmene prvého dodatku americkej ústavy, týkajúceho sa slobody prejavu – inak budú politici, tak ako vedenie Enronu, hovoriť o svete, ktorý by chceli vidieť - a nie o takom svete, aký v skutočnosti je. A ako hovorí básnik: Predstava je obnažený meč.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...