|
|
| |
|
Dnes je streda, 9. júl 2008 |

|
|

|
15. február 2002
|
Ekologický plán prezidenta Busha "Čistá obloha"
|
Fedor Sutoris
|
Náš americký spolupracovník hovorí o novom ekologickém pláne prezidenta Busha a argumentoch jeho kritikov.
Nielen európske krajiny, ale aj viaceré skupiny v Spojených štátoch amerického prezidenta Georgea Busha takmer pred rokom ostro kritizovali za rozhodnutie nepresadzovať takzvanú Kjótsku dohodu o znižovaní priemyselných emisií do ovzdušia. Teraz zverejil vlastný ekologický plán.
AUDIO
Prezident Bush povedal, že sa tak obmedzí rast emisií spôsobujúcich takzvaný skleníkový efekt a že to okrem iného prospeje ľuďom trpiacim na astmu a iné choroby dýchacích ciest. V pláne nazvanom "Čistá obloha" navrhuje do rokov 2010 až 2018 znížiť množstvo niektorých plynov vypúšťaných do ovzdušia priemyslom a dopravou o 67 až 73%. Chce to zaistiť daňovými úľavami pre podniky, ktoré znížia emisie podľa jeho plánu. Bush vysvetlil, že dobrovoľné znižovanie funguje, lebo za posledných 6 rokov americký ekologický program s podobnými črtami ako "Čistá obloha" zaistil požadované zníženie takmer stopercentne.
AUDIO
Dohoda z Kjóta nebola podľa Busha vyvážená, lebo nezahŕňala rozvojové krajiny a pokus uplatniť ju by len v Spojených štátoch znamenal stratu takmer 5 miliónov pracovných miest. Keď od nej vlani odstúpil, bola schválená iba v zlomku krajín, ktoré ho kritizovali, a ich počet sa odvtedy nezvýšil. Situácia sa teraz pravdepodobne zopakuje. No prvé námietky vyslovili len niekoľko hodín po jeho prejave aj aktivistické organizácie a opoziční poslanci v Spojených štátoch.
AUDIO
Senátor za Demokratickú stranu Joseph Lieberman povedal, že plán neponúka nádej na ozajstný pokrok. Kritici na jednej strane pochybujú o tom, či daňové úľavy môžu byť dosť vysoké na to, aby boli pre všetky firmy výhodnejšie než znečisťovanie ovzdušia na doterajšej úrovni. Poukazujú tiež na to, že Bush síce navrhuje sprísnenie opatrení, ak plán nebude fungovať na základe dobrovoľnosti, ale že to by prišlo do úvahy až roky po konci jeho funkčného obdobia, aj keby ho za prezidenta zvolili druhýkrát.
Podstata námietok sa však zameriava na to, že Bushov plán hovorí o relatívnom znižovaní emisií. Aj pri ich klesajúcom precente totiž porastie absolútne množstvo vypustených plynov, ak podľa predpokladu porastie priemyselná výroba a automobilizmus. No práve absolútne zníženie emisií je požiadavka, pre ktorú zostáva Kjótska dohoda neschválená vo väčšine štátov, ktoré hovoria o potrebe ju presadzovať. Ich vlády a parlamenty totiž majú obavy z politických dôsledkov schválenia noriem, ktoré by mohli mať dopad na hospodársky rozvoj v ich krajinách. Žiadajú teda, aby to doma aj v celosvetovom meradle presadzovali Spojené štáty.
Fedor Sutoris, Washington
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|