Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       19. február 2002 Pred Bushovou návštevou Číny Milan Nič Poslednou zastávkou na týždňovej ceste amerického prezidenta Georga Busha po východnej Ázii bude vo štvrtok čínsky Peking. O súčasnom stave americko-čínskych vzťahov hovorí Milan Nič. Pre svoju druhú návštevu komunistickej Číny si George Bush zvolil symbolický dátum: 21. februára pred 30-timi rokmi začal svoju historickú cestu do Pekingu americký prezident Richard Nixon. Jeho summit s Maocetungom bol prelomom v americkej zahraničnej politike. Pripomeňme, že Nixonov legendárny šéf diplomacie Henry Kissinger vtedy dokázal obavy zo spojenectva dvoch komunistických veľmocí premeniť na strategické partnerstvo s Čínou, pričom tým tretím, izolovaným, zostal Sovietsky zväz. Od Bushovej cesty do Pekingu sa tentoraz žiadny veľký obrat neočakáva. Diplomati na oboch stranách ju pripravujú skôr ako pracovnú návštevu, ktorá má potvrdiť imidž priateľských vzťahov medzi Čínou a USA. Vlani na jar sa vzájomné vzťahy Washingtonu a Pekingu na chvíľu dostali do vážnej krízy po incidente okolo kolízie čínskej stíhačky s americkým špionážnym lietadlom. V čínskom Politbyre vtedy zvíťazila pragmatická línia. Prezidentovi a šéfovi strany Tiang Ce-minovi, ktorý na októbrovom zjazde čínskych komunistov odstúpi z oboch funkcií, sa celú diplomatickú roztržku podarilo rýchlo zažehnať. Čína potrebovala americkú podporu pri vstupe do Svetovej obchodnej organizácie (WTO), ku ktorému napokon došlo na konci roka. Táto udalosť bola vyvrcholením dlhých rokov hospodárskych reforiem v komunistickej Čínu: má ju viac integrovať do svetovej ekonomiky, čo povedie aj k výraznejšiemu otvoreniu jej obrovských domácich trhov zahraničným výrobkom. Veľkým impulzom na zlepšenie americko-čínskych vzťahov však bol vlaňajší 11. september. Spojené štáty sa museli zamerať na hrozbu medzinárodného terorizmu. Ocenili tichú podporu Číny svojej vojenskej akcii v Afganistane a jej diplomatickú pomoc pri znížení napätia medzi Indiou a Pakistanom. Číňanov teraz bude zaujímať ako dlho chcú Spojené štáty zostať vojensky prítomné v strednej Ázii. Zároveň očakávajú podporu vo svojej kampani proti moslimským Ujgurom na severozápade krajiny, ktorá sa však často zamieňa s tvrdým útlakom etnických menšín. Americký prezident Bush už dal najavo, že tému porušovania ľudských práv počas svojej návštevy nehodlá obísť. Peking so znepokojením sledoval aj Bushovu návštevu Tokia, kde sa včera zaviazal k poskytnutiu protiraketového obranného systému americkým spojencom v Ázii: AUDIO -“Aby sme ochránili ľudí tohto regiónu a našich priateľov a spojencov v každom regióne, usilujeme sa o vytvorenie efektívneho programu protiraketovej obrany.“ Peking tuší, že v prípade potreby by sa pod americký protiraketový štít mohol ukryť aj demokratický Taiwan, ktorý čínski komunisti vnímajú ako svoju vzbúreneckú provinciu. Washington je zasa znepokojený pokračujúcim predajom citlivých zbrojných technológii z Číny takým nebezpečným štátom ako je Severná Kórea či Irak, ktorý sa Peking opakovane zaviazal zastaviť. Štvrtkovej schôdzke oboch prezidentov bude okrem toho dominovať aj Bushov koncept „osi zla“, ako aj americké plány na zosadenie irackého diktátora Saddáma Husajna. K obom otázkam už čínske ministerstvo zahrančných vecí zaujalo veľmi kritický postoj.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...