Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       21. február 2002 Bushova návšteva Číny potvrdzuje spoločný záujem na dobrých vzťahoch Milan Nič Americký prezident George Bush dnes pricestoval na návštevu Číny, ktorá je jeho poslednou zastávkou na týždňovej ceste po Ázii. Dochádza k nej presne 30 rokov po historickej ceste prezidenta Nixona do Pekingu, ktorá vzhľadom na spoločné obavy zo Sovietskeho zväzu ukončila dlhé obdobie nepriateľstva medzi Spojenými štátmi a čínskymi komunistami. Referuje Milan Nič. Čínske stranícke a politické špičky síce pripravili Georgeovi Bushovi okázale prijatie, ale inak jeho dvojdňovú návštevu obmedzili na oficiálne záležitosti. Väčšina západných korešpondentov z Pekingu hlási, že návšteva amerického prezidenta prebieha takmer v tichosti a bokom od záujmu čínskej verejnosti. Bush nemá v programe žiadnu prechádzku po smutne preslávenom Námestí nebeského pokoja, ani iné príležitosti na kontakt s bežnými Číňanmi. Jedinou výnimkou bude zajtrajšia prednáška na prestížnej pekingskej univerzite, ale v hľadisku bude zrejme len dobre preverení študenti. Príčin, prečo sa z Bushova návštevy nerobí v Číne veľká udalosť, môže byť hneď niekoľko: 1. Na rozdiel od svojho predchodcu Clintona nie je republikán Bush medzi Číňanmi veľmi obľúbený. Mnohí ľudia nezabudli na jeho nekompromisný postoj po vlaňajšej kolízii čínskej stíhačky s americkými špionážnym lietadlom. Americká strana nemohla rátať s tým, že by ho v Pekingu spontánne vítali davy ľudí ako Billa Clintona, ktorý si Číňanov získal svojou charizmou a zmierlivým prístupom. 2. Vedúci čínski predstavitelia si asi boli dobre vedomí Bushovho sklonu k priamočiarosti a nechceli nič riskovať. Prezident Bush im to potvrdil na dnešnej tlačovej konferenci po summite so svojím náprotivkom Ťian Ce-minom, keď popri takmer povinnej zmienke o ľudských právach nepriamo kritizoval čínskych komunistov za potláčanie náboženskej slobody. AUDIO –„Budúcnosť Číny je v rukách čínskeho ľudu, ale každý štát by mal rešpektovať ľudskú dôstojnosť. Všetky národy sveta vrátane ľudí v Číne by mali mať možnosť slobodne si zvoliť ako chcú žiť a akú vieru budú vyznávať.“ V štáte, ktorého úrady tolerujú iba oficiálne povolené cirkvi a tvrdo zasahujú proti každej nezávislej náboženskej skupine (napr. známe hnutie Falung Gong), sú takého slová neprípustnou kritikou a zahanbením celého režimu. Podľa svojej poradkyňe Condoleezy Riceovej Bush venoval časť dnešného summitu s Ťiangom dlhšiemu rozhovoru o náboženskej slobode. Vyzval ho na dialóg s tibetským dalajlámom a katolíckou cirkvou (ktorej podľa Vatikánu čínske úrady väznia desiatky biskupov a kňazov), ale aj s ďalšími zakázanými náboženskými komunitami, čo zajtrajšia čínska tlač sotva spomenie. V tamojších oficiálnych médiách sú takéto témy tabu. Bush dnes hovoril s Ťiangom aj o bezpečnostných otázkach – najmä o nekontrolovanom šírení zbraní. Washington už dlho neúspešne nalieha na Peking, aby začal uplatňovať dohodu z roku 2000 a obmedzil pokračujúci vývoz raketových technológii do Iránu a Pakistanu, ktoré vyvíjajú jadrové zbrane. Hovorili spolu aj o Severnej Kórey, kde sú Spojené štáty podľa Busha otvorené ďalším rokovaniam. AUDIO –„Nie každé bojisko vo vojne proti terorizmu si vyžaduje silu. Niekde môže priniesť riešenie diplomacia a dialóg. Čínska vláda pritom môže veľmi pomôcť“. Čínsky prezident Ťiang Ce-min pre zmenu vyzval USA k väčšej trpezlivosti vo vojne proti terorizmu. Otvorene sa vyslovil proti vojenskému útoku na Saddámov Irak, ktorý Washington zvažuje ako jednu z možností ďalšej politiky voči tejto krajine. 3. Posledný a možno hlavný dôvod nenápadného profilu Bushova návštevy Číny je pripravovaná výmena na čele najvyšších straníckych a štátnych orgánov v Pekingu. Na jesennom zjazde čínskej komunistickej strany má dôjsť k veľkej generačnej výmene v Politbyre. A Peking si teraz zo všetkého najviac želá, aby prebehla pokojne. Po dlhých rokoch odstúpia z najvyšších funkcií prezident a generálny tajomník strany Ťiang Ce-min, predseda parlamentu Li Pcheng a premiér Žu Rong-ži. Horúcim favoritom do čela strany a štátu je v zahraničí zatiaľ málo známy čínsky viceprezident, 59-ročný Hu Ťin-tao, ktorý ešte nemá silnú pozíciu. Prezident Bush spolu s jeho protežantom Ťiang Ce-minom pozval na jeseň na návštevu USA. Akékoľvek politicky nevhodné udalosti okolo prebiehajúcej Bushovej návštevy by teda mohli byť mať dozvuky v nervóznom Politbyre, kde majú Ťiang a Hu viacero vnútrostraníckych kritikov. Doma sú vnímaní ako príliš pro-americkí, lebo pragmaticky vsadili na dobré vzťahy s Washingtonom. Obom stranám to už prinieslo viaceré výhody - Číne hladký vstup do Svetovej obchodnej organizácie, Spojeným štátom zase tichý súhlas Pekingu s ich vojenskou prítomnosťou v strednej Ázii. Bushova návšteva Ríše stredu teda potvrdzuje, že napriek mnohým nezhodám či vynúteným úsmevom obe veľmoci a ich vodcovia potrebujú mať priateľské a konštruktívne vzájomnej vzťahy.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...