Hlas Ameriky	Dnes je streda, 23. júl 2008       22. február 2002 Bush v Číne: spojenci proti terorizmu, ale nie v demokracii Fedor Sutoris Náš americký spolupracovník hovorí o skončenej návšteve prezidenta Busha v Číne, s ktorej vedením sa zhodol na boji proti terorizmu, ale nie v otázkach demokracie. Americký prezident George Bush dnes skončil návštevu Číny televíznym prejavom, v ktorom sa usiloval divákov zvyknutých na komunistickú byrokraciu presvedčiť, že sloboda neznamená nebezpečný chaos. V osobitných rozhovoroch s novinármi reagoval aj na správy z Pakistanu, keď povedal, že vražda uneseného amerického novinára Daniela Pearla podčiarkuje rozhodnosť Spojených štátov v boji proti terorizmu. Vyjadril pritom sústrasť Pearlovej manželke Marianne, ktorá by mala o dva mesiace priviesť na svet ich prvé dieťa. Bush povedal, že páchatelia takýchto činov konajú proti vlastným záujmom, lebo Američania ich postavia pred spravodlivosť. Práve spojenectvo v boji proti terorizmu, ku ktorému sa Čína vlani na jeseň opatrne pridala, bolo hlavným motívom terajšej Bushovej cesty, keďže o domácej politike pekingského komunistického vedenia sa už počas predvolebnej kampane vyjadroval veľmi kriticky. Americká bezpečnostná poradkyňa Condoleezza Riceová povedala, že Bush pravdaže od dnešného prejavu na pekingskej technickej univerzite vysielaného televíziou nijaké bezprostredné zmeny v Číne neočakáva. Bush podľa nej vysvetľoval americkú demokraciu, aby stimuloval mladých poslucháčov, ktorí doma zažívajú obdobie rýchlych zmien, k hľadaniu nových hodnôt. Povedal im že s nádejou očakáva budúcnosť, keď sa v Číne budú konať slobodné voľby. Čínsky prezident Ťiang Cemin sa predtým vyhol Bushovej kritike policajných zásahov proti náboženským skupinám slovami, že pekingské vedenie nemá vplyv na policajný postup proti desiatkam katolíckych biskupov. Väznia ich vraj nie kvôli viere, ale za trestné činy. Zástupcovia Bieleho domu neskôr povedali, že odpovede čínskej strany Busha neuspokojili. Podobne táto skôr oficiálna než pracovná návšteva zrejme neviedla k väčšej ochote čínskeho komunistického vedenia zastaviť predaj raketovej a nukleárnej technológie Severnej Korei, Iránu a iným krajinám. Na druhej strane prezident Bush nevyvrátil čínske predpoklady, že plánovaná americká obrana pred balistickými raketami by mohla chrániť aj Tajwan, ktorý Peking a medzinárodná diplomacia pokladajú za čínske územie, no ktorý patrí k americkým spojencom. Peking však prisľúbil, že voči svetu uzavretú komunistickú Severnú Kóreu bude informovať o želaní Bieleho domu obnoviť rokovania. Prezident Bush po nástupe do funkcie nenadviazal na príležitostné pokusy svojho predchodcu o kontatky so severokórejskou vládou a nedávno ju zaradil medzi krajiny "osi zla". Opakovania takejto ostrej kritiky počas terajšej Bushovej návštevy sa Južná Kórea a Čína obávali, lebo cieľom oboch je — hoc aj z rozličných dôvodov — budovať či udržiavať s Pchjongjangom kontakty. Americký prezident v tom počas 6-dňovej východoázijskej cesty obe krajiny podporil. Fedor Sutoris, Washington		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...